Masový vrah^[1] je osoba, ktorá spáchala viacnásobnú, masovú, mnohopočetnú^[2] vraždu alebo vraždy. Masový vrah je staršie ale stále spisovné a používané slovo (pozri napríklad Zoznam ľudí odsúdených na doživotný trest odňatia slobody), ktorého umeleckým synonymom je katan^[2] (viacnásobný vrah).

Na rozdiel od sériového vraha (osoba, ktorá zavraždila tri a viac osôb s určitými prestávkami medzi jednotlivými vraždami), hromadná vražda je akt vraždy viacerých ľudí, zvyčajne súčasne alebo počas relatívne krátkeho časového obdobia a v malej geografickej vzdialenosti.^[3] Americká FBI považuje za masovú vraždu, vraždu štyroch alebo viacerých ľudí počas obdobia, v ktorom medzi vraždami nenastala „pauza na ochladenie“ (ang. „cooling-off period“). K hromadnej vražde zvyčajne dochádza na jednom mieste, kde jeden alebo viac ľudí zabije niekoľko ďalších.^[4]

Masový a sériový vrah nie sú v slovenskom Trestnom zákone (300/2005 Z.z.) definovaní,^[5] avšak trestné právo zvyšuje tresty pre páchateľov, ktorí už boli za taký čin odsúdený a tých v nebezpečnom zoskupení, čo je buď zločinecká (skupina organizovaných zločincov, ktorí páchajú trestné činy spolu s inými členmi) alebo teroristická skupina.^{[5]:§ 141}

Masové vraždy sa často dejú v priebehu vojen. Na rozdiel od smrti v boji sú takéto vraždy páchané v rozpore s vojnovým právom a sú teda vojnový zločin (napríklad Katynský masaker, masaker v Kremničke, masaker v Sklenom, Chatyňský masaker, masaker v Dachau, masaker v Mỹ Lai, pozri aj Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny.)

Najmasovejšia vražda v novodobej histórii Slovenska (v čase mieru) sa udiala v bare Fontána v Dunajskej Strede 25. marca 1999 po 19.15 h, keď traja maskovaní muži (falošní policajti) v priebehu niekoľkých minút postrieľali 10 mužov.^[6]

V Prahe Olga Hepnarová 10. júla 1973 úmyselne vrazila požičaným nákladným autom do davu ľudí. Na električkovej zastávke tak usmrtila 8 osôb. Bola poslednou popravenou ženou v Česko-Slovensku.^[7]

Podľa doktora Andreja Drbohlava, dnes sériových vrahov v Česku a na Slovensku vystrieda fenomén masových vrahov. „Fenomén masových vrážd je niečo, a nechcem byť zlým prorokom, čo Európa ešte len čaká. Bol by som rád, aby nás minuli, avšak obávam sa, že ich tu zaznamenáme.“^[8]

Referencie

1. ↑ Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*.  : .
2. ↑ ^{a b} PISÁRČIKOVÁ, Mária, a kol Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8.
3. ↑ DUWE, Grant. Mass Murder in the United States. Jefferson, NC : McFarland & Company, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-7864-3150-2. S. 15.
4. ↑ Serial Murder : Multi-Disciplinary Perspectives for Investigators . 2005, . Dostupné online.
5. ↑ ^{a b} Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon . Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2005-05-20, . Dostupné online.
6. ↑ TASR. J. Ivor: Masaker vo Fontáne bol najmasovejšou vraždou v histórii SR. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-25. Dostupné online .
7. ↑ Hepnarová, Olga – masová vrahyňa . encyklopedia.sme.sk, . Dostupné online.
8. ↑ ŠPAŇÚROVÁ, Lucia. Príbehy žien, ktoré vraždili za čias Česko-Slovenska. Z ich brutality vás zamrazí . www.noviny.sk, 2019-03-17, . Dostupné online.