A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Marcus Vipsanius Agrippa | |
rímsky politik a vojvodca | |
Narodenie | 63 pred Kr. |
---|---|
Úmrtie | 12 pred Kr. |
Odkazy | |
Commons | Marcus Vipsanius Agrippa |
Marcus Vipsanius Agrippa (* 63 pred Kr., prípadne už 64 pred Kr. na neznámom mieste[1]; † 12 pred Kr. v Kampánii) bol rímskym politikom a vojenským veliteľom.
Pôvod a mladé roky
Agrippa pochádzal z málovýznamnej rímskej rodiny. Jeho otec patril do plebejskej rodiny, jeho starší brat Lucius Vipsanius Agrippa patril medzi protivníkov Gaia Iulia Caesara, po jeho smrti bojoval v Afrike a Gaius Octavius mu udelil milosť. Marcus Vipsanius Agrippa získal kvalitné vzdelanie v rétorskej škole v Ríme, bojoval na Caesarovej strane proti pompeiovcovm. Spolu s Gaiom Octaviom odišiel do Apollonie v Grécku, kde sa obaja vzdelávali v gréčtine.
Občianska vojna
Po Caesarovej smrti sa obaja vrátil do Ríma a bojovali proti Marcovi Antoniovi a Marcovi Aemiliovi Lepidovi. Keď Octavius, Antonius a Lepidus vytvorili druhý triumvirát, M. Vipsanius Agrippa dosiahol úrad tribúna ľudu (tribunus plebis). Po prepuknutí občianskej vojny medzi Octaviom a Marcom Antoniom bojoval Agrippa na strane G. Octavia a mal výrazný podiel na jeho vojenských víťazstvách, predovšetkým v perusijskej vojne, vo vojne proti Sextovi Pompeiovi a v bitke pri Actiu v roku 31 pred Kr.
V roku 39/38 pred Kr. bojoval v Gallii, kde potlačil povstanie Aquitáncov a v Germánii, kde porazil Suebov. Na území Gallie a Germánie budoval cestnú sieť, ktorá umožňovala rýchle presuny vojska. V roku 37 ho Gaius Octavius zavolal späť do Ríma a dal ho zvoliť za konzula. Medzitým bojoval proti Sextovi Pompeiovi, ktorého porazil a dal budovať silné loďstvo, ktorého materským prístavom sa stal Portus Iulius v Neapolskej zátoke. Loďstvo využil v námornej bitke pri Naulochu v boji proti Sextrovi Pomepiovi, ktorého definitívne porazil. Rozhodujúce námorné víťazstvo dosiahol v bitke pri Actiu pri západom pobreží Grécka nad Marcom Antoniom a Kleopatrou.
Rodina
V roku 36 pred Kr. sa oženil s Caeciliou Pomponiou, dcérou Tita Pomponia Attica, s ktorou mal dcéru Vipsaniu Agrippinu. Jeho manželka zomrela asi v roku 28 pred Kr. Druhýkrát sa oženil s Augustovou neterou Claudiou Marcellou v roku 28 pred Kr. Keď Augustus v roku 24 pred Kr. vážne ochorel a zdalo sa, že zomrie, oženil ho so svojou dcérou Juliou a predurčil ho za svojho nástupcu. Z manželstva sa narodilo päť detí – Gaius Caesar, Iulia, Lucius Caesar, Agrippina (staršia) a Agrippa Postumus. V roku 12 pred Kr. Agrippa ochorel a zomrel skôr ako Augustus, ktorý jeho dvoch synov – Gaia a Lucia adoptoval a pripravoval ich za svojich nástupcov. Obaja však predčasne zomreli. Agrippa bol pochovaný v mauzóleu, ktoré si dal prvý rímsky cisár postaviť pre seba a svoju rodinu.
Dielo
S Menom M. Vispania Agrippu sa spájajú viaceré významné stavby v Ríme i mimo neho. Dal vybudovať vodovod aqua Marcia, ktorý privádzal do Ríma pitnú vodu, a vodovod Aqua Virgo, ktorý zásoboval vodou kúpele, dal odvodniť močaristú pôdu na Martovom poli (campus Martius), rozsiahlu sálu Saepta Iulia. V jej blízkosti dal na pamiatku víťazstva pri Actiu v roku 25 pred Kr. vybudovať Pantheon, chrám všetkých bohov, na ktorom je dodnes nápis z bronzových písmen "M. Vipsanius Agrippa, L. f. III consul fecit" (M. Vipsanius Agrippa, Luciov syn, dal postaviť za svojho tretieho konzulátu). Agrippa dal prvýkrát namaľovať a verejne vystaviť mapu Rímskeho impéria. Počas svojho druhého pobytu v Galli v rokoch 20 – 18 pred Kr. dal v meste Nemausus (dn. Nîmes) vybudovať chrám, ktorý sa dnes nazýva Maison carrée, v hispánskom meste Mérida dal postaviť amfiteáter.
Galéria
-
Agrippa okolo r. 25 pred Kr. (Busta v Louvri)
-
Agrippa (s Corona navalis) a Augustus (s Corona Civica)
-
Agrippa na reliéfe Ara Pacis Augustae; žena vpravo za ním je jeho sestra Vipsania Polla
-
Agrippa ako mladý muž (busta, Altes Museum, Berlín)
Referencie
- ↑ Reinhold, s. 9; Roddaz, s. 23.
Literatúra
- Werner Eck: Marcus Agrippa – der selbstbewußte Parteigänger des Augustus. In: Karl-Joachim Hölkeskamp, Elke
- Stein-Hölkeskamp (Hrsg.): Von Romulus zu Augustus. Große Gestalten der römischen Republik. Beck, München 2000. S. 352–364. ISBN 3-406-46697-4
- Jean Michel Roddaz: Marcus Agrippa. École française, Rom 1984. ISBN 2-7283-0069-0,
- Meyer Reinhold: Marcus Agrippa. A biography. The W. F. Humphrey Press: Geneva, New York 1933.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marcus Vipsanius Agrippa
Externé odkazy
- Marcus Vipsanius Agrippa (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- REINHOLD, Meyer. Marcus Agrippa: A Biography. Geneva : W. F. Humphrey Press, 1933.
- RODDAZ, Jean-Michel. Marcus Agrippa. Rome : École Française de Rome, 1984. ISBN 2-7283-0000-0 Chybné ISBN. (francúzsky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk