Mamlúcky sultanát سلطنة المماليك ↓ 1250 – 1517  → vlajka
Geografia Rozsah mamlúckeho sultanátu za vlády sultána an-Nasira Muhammada
Hlavné mesto	Káhira
Obyvateľstvo
Jazyky	arabčina, aramejčina
Náboženstvo	sunnitský islam (oficiálne náboženstvo) šiitizmus alaviti kresťanstvo judaizmus
Štátny útvar
Štátne zriadenie	Sultanát v rámci Abbásovského kalifátu
Predchádzajúce štáty: Abbásovský kalifát Ajjúbovci Jeruzalemské kráľovstvo Antiochijské kniežatstvo Tripoliské grófstvo Makúria Arménske kráľovstvo v Kilikii Tahiridi (Jemen) Nástupnícke štáty: Osmanská ríša

Mamlúcky sultanát (arabsky: سلطنة المماليك, romanizovane: Salṭanat al-Mamālīk), známy aj ako Mamlúcky Egypt alebo Mamlúcka ríša, bol štát, ktorý vládol Egyptu, Levante a Hidžázu od polovice 13. do začiatku 16. storočia. Vládla v nej vojenská kasta mamlúkov (oslobodených otrokov) na čele so sultánom. Sultanát vznikol po zvrhnutí dynastie Ajjúbovcov v Egypte v roku 1250 a v roku 1517 ho dobyla Osmanská ríša. História Mamlúkov sa vo všeobecnosti delí na turkické alebo bahrijské obdobie (1250 – 1382) a čerkešské alebo burdžické obdobie (1382 – 1517), nazývané podľa prevládajúceho etnika alebo zboru vládnucich Mamlúkov v týchto príslušných obdobiach.^[1][2]

Prví vládcovia sultanátu pochádzali z mamlúckych plukov ajjúbovského sultána as-Sáliha Ajjúba (v. 1240 – 1249), ktorý si v roku 1250 uzurpoval moc od svojho nástupcu. Mamlúci pod vedením sultána Kutuzu a Bajbarsa v roku 1260 porazili Mongolov a zastavili ich expanziu na juh. Potom si podmanili sýrske kniežatstvá Ajjúbovcov alebo nad nimi získali suverenitu. Do konca 13. storočia si vďaka úsiliu sultánov Bajbara, Kalawuna (v. 1279 – 1290) a al-Ašrafa Chalila (v. 1290 – 1293) podmanili križiacke štáty, expandovali do Makúrie (Núbie), Kyrenaiky, Hidžázu a južnej Anatólie. Sultanát potom zažil dlhé obdobie stability a prosperity počas tretej vlády al-Nasira Muhammada (v. 1293 – 1294, 1299 – 1309, 1310 – 1341), než podľahol vnútorným sporom, ktoré charakterizovali nástupníctvo jeho synov, keď skutočnú moc mali v rukách starší emíri.

Jeden z takýchto emirov, Barkuk, zvrhol sultána v roku 1390, čím nastolil vládu Burdžu. Autorita mamlúkov v celej ríši sa za jeho nástupcov oslabila v dôsledku zahraničných invázií, kmeňových povstaní a prírodných katastrof a štát sa dostal do dlhého obdobia finančných ťažkostí. Za vlády sultána Barsbaja sa vynaložilo veľké úsilie na doplnenie štátnej pokladnice, najmä na monopolizáciu obchodu s Európou a daňové výpravy na vidiek.

Názov

Pojem „mamlúcky sultanát“ je moderný historiografický termín. Arabské pramene pre obdobie vlády Bahri Mamlúkov označujú dynastiu ako „štát Turkov“ (Dawlat al-Atrak alebo Dawlat al-Turk) alebo „štát Turecka“ (al-Dawla al-Turkiyya). Druhý oficiálny názov bol „štát Čerkesov“ (Dawlat al-Jarakisa) počas vlády Burdžovcov. Jeho variant (al-Dawla al-Turkiyya al-Jarakisiyya) zdôrazňoval skutočnosť, že Čerkesi boli turkicky hovoriaci.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mamluk Sultanate na anglickej Wikipédii.