A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Makemo (Te Paritua, Rangi Kemo) | |
atol | |
Snímka atolu od NASA
| |
Štát | Francúzsko |
---|---|
Zámorská korporácia | Francúzska Polynézia |
Región | Tuamotu |
Súradnice | 16°35′55″J 143°39′41″Z / 16,598525°J 143,661258°Z |
Komunitné centrum | Pouheva |
Najvyšší bod | |
- výška | 3 m n. m. |
Dĺžka | 70 km |
Šírka | 17 km |
Rozloha | 716,8 km² (71 680 ha) |
- súše | 56 km² (5 600 ha) |
Obyvateľstvo | 832 (2012[1]) |
Hustota | 14,86 obyv./km² |
Pre verejnosť | Voľný |
Prístup | loďou alebo lietadlom |
Objaviteľ | John Turnbull |
- dátum | 10. marec 1803 |
Lagúna | polootvorená |
Vstupy do lagúny | 2 splavné s navigáciou podľa IALA |
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
Wikimedia Commons: Makemo | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Makemo (pôvodný názov Te Paritua alebo Rangi Kemo)[2] je veľký atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližšími susedmi sú atoly Hiti (22 km na juhozápad) a atol Marutea (25,5 km na juhovýchod). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 565 km smerom na západo-juhozápad.
Geografia atolu
Atol na dĺžku nepresahuje 70 km a na šírku má 7 – 17 km. Lagúna má celkovú rozlohu 603 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe stovák koralových hláv, siahajúcich z dna až tesne k hladine. Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad útes najmä z juhu a cez dva široké prieplavy zo severnej strany. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Taenga, Katiu, Tahanea, Tuanake, Arutua, Hiti a i.), je jeho južná časť prstenca umiestnená iba tesne na úrovni hladiny oceánu, ale severná je tvorená vyšším a často takmer súvislým pásom súše s veľkým zastúpením vegetácie.
Do lagúny vedú dva široké a hlboké prieplavy pre lode, vybavené svetelnou navigáciou pre lode podľa IALA. Prieplav Tapuhiria, široký necelých 90 m a hlboký 7 m, je situovaný na severovýchodnom konci atolu pri osade Ohaeva. Druhý, nazvaný Arikitamiro, je väčší, široký 180 m a hlboký až 27 m a leží v tesnom susedstve centra komunity, osady Pouheva. Oba prieplavy sú v dôsledku rozmanitosti a bohatstva podvodnej fauny vyhľadávaným miestom pre potápanie.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, na ktorej ležia aj atoly Hiti, Tuanake, Katiu a Tepoto.
Dejiny
Na atole je možné nájsť pozostatky starovekých sídiel a kultúr, napr. dediny Punaruku, kaplnky, cintorína, starého väzenia ale aj zvyšky megalitického kamenného monobloku, ktorého pôvod nie je dones objasnený.[3] Viaže sa však k nemu legenda polynézskeho hrdinu Moeava, ktorý sa na tomto atole narodil.
Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol John Buyers 10. marca 1803.[4][5] Atol pomenoval „Philips's Island“ (Philipsov ostrov).[2]
Ďalší záznam je datovaný 15. júla 1820 z pera Faddeja Faddejeviča Bellinsgauzena,[5] ktorý mu dal názov „Kutuzov“.
Demografia
V 19. storočí, keď sa Makemo stal francúzskym územím, mal asi 250 obyvateľov.[6]
Rok | 1977 | 1983 | 1988 | 1996 | 2002 | 2007 | 2012 | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Počet obyvateľov | 234 | 360 | 373 | 588 | 720 | 728 | 832 | |
Zdroj ISPF,[1][7] Sčítanie obyvateľstva |
Súčasnosť
Atol je veľmi nízko situovaný, bez výraznejších geomorfologických zaujímavostí. Na väčšine súše, kde je vegetácia schopná rásť a udržať sa, je vysadený kokosovník.
Väčšina populácie atolu žije v osade jedinej osade Pouheva, situovanej na severnej strane atolu hneď vedľa prieplavu do lagúny Arikitamiro. Súčasťou osady je veľký kostol Saint-Joseph alebo 25 m vysoký maják, postavený v roku 1936.
Obyvatelia sa živia rybolovom, produkciou perál a produkciou kopry. Výrazným ekonomickým príspevkom pre komunitu je existencia moderného letiska na severnej strane prstenca, niekoľko kilometrov od komunitnej osady s asfaltovou dráhou dlhou 1 500 m a rozvoj turizmu a potápačských centier, ktoré sa zameriavajú najmä na výlety do oblastí oboch prieplavov do lagúny.
Administratívne a geografické členenie
Geograficky patrí atol Makemo k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne je atol centrom rovnomennej komunity, do ktorej patria ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Nihiru, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.
-
Maják na atole Makemo
-
Kostol Saint-Joseph
-
Budova starostu a miestnej polície
-
Prístavné mólo
-
Budova letiska
Referencie
- ↑ a b Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie . . Dostupné online. Archivované 2014-05-15 z originálu.
- ↑ a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264-8 . . Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Mégablocs de Makemo na tahitiheritage.pf . . Dostupné online. Archivované 2014-06-07 z originálu.
- ↑ All the Voyages round the World: from the First by Magellan, in 1520, to That of Krusenstern in 1807 par John Galt, éd. W. Lewis & Co. pour Sir R. Phillips and co., 1820, pp. 590.
- ↑ a b Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.
- ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine
Pozri aj
Externé odkazy
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Makemo na tahitiheritage Archivované 2014-06-07 na Wayback Machine
Zdroje
- Tahiti Heritage
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Makemo na francúzskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk