A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mária Lujza Hesensko-kasselská | |
landgrófka hesensko-kasselská a princezná oranžská | |
Narodenie | 7. február 1688 Kassel, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 9. apríl 1765 (77 rokov) Leeuwarden, Holandsko |
Rodičia | Karol I. Hesensko-kasselský, Mária Amália Kurónska |
Manžel | Ján Viliam Friso |
Deti | 6 |
Odkazy | |
Commons | Mária Lujza Hesensko-kasselská |
Mária Lujza Hesensko-kasselská (* 7. február 1688, Kassel, Nemecko – † 9. apríl 1765, Leeuwarden, Holandsko) bola rodená landgrófka hesensko-kasselská a ako manželka Jána Viliama Frisa, miestodržiteľa Frízska, princezná oranžská.
Bola dvakrát regentkou. Najprv za syna Viliama IV. a druhýkrát, až do svojej smrti, za vnuka Viliama V.
Životopis
Rodina
Jej otcom bol landgróf Karol I. Hesensko-kasselský a matkou Mária Amália Kurónska, mala šestnásť súrodencov. Jej bratom bol aj švédsky kráľ Frederik I.. Jej prarodičmi z otcovej strany boli Viliam IV. Hesensko-kasselský a Hedviga Žofia Brandenburská. Z matkinej strany to boli Jacob Kettler, vojvoda kuronský, a Lujza Šarlota Brandenburská.
Manželstvo
Dňa 26. apríla 1709 si vzala Jána Viliama Frisa, princa oranžského.[1] Bol najstarším žijúcim synom Henricha Kazimíra II., nasavsko-dietzského princa a Henriety Amálie Anhaltsko-desavskej. Jeho titul zdedil v roku 1702 Viliam III., princ Oranžský, vďaka jeho príbuznosti s Frederikom Henrikom a Viliamom I. zvaným Tichým.
Za ich zasnúbenie pravdepodobne mohla skutočnosť, že Jána Viliama sa viackrát pokúsili zabiť jeho nepriatelia usilujúci o titul princa oranžského. Jeho matka Henrieta Amália preto rýchlo začala hľadať vhodnú nevestu pre svojho syna, ktorá by bola s kráľovským rodom spriaznená bližšie než on. Na uváženie tu bolo niekoľko dievčat, týždeň po ceste do kniežatstva Hesensko-Kasselského sa ale Ján Viliam zasnúbil práve s Máriou Lujzou. Vtedy mala Mária dvadsať rokov a všeobecne sa o nej nehovorilo ako o krásnej dáme. Mala vraj príliš tvrdé črty a nepekne vystupujúci nos.
Napriek tomu sa Mária Lujza a Ján Viliam vzali a krátku dobu spolu boli šťastní až kým sa Ján náhodou utopil v roku 1711, krátko pred narodením ich druhého dieťaťa.
Vdova
Vzhľadom k tomu, jej manžel zomrel zatiaľ čo ona bola tehotná, jej syn Viliam zdedil titul princ oranžský už šesť týždňov po narodení.[2] Ako regentka úspešne vládla až do roku 1731, hoci bola v týchto veciach neskúsená. Za svojej vlády zažila niekoľko prírodných katastrof, ako bolo niekoľko zlých zberov za sebou alebo tuhé zimy. Rýchlo si získala aj obľubu obyvateľstva. Bola známa svojou inteligenciou a láskavosťou. Veľkým problémom doby boli aj parazity z Ďalekého Východu ničiace hrádze. Na ich opravy bolo treba veľa peňazí a zvýšenie daní v Haagu nebolo možné, preto prišla osobne za americkým generálom, ktorý bol práve v Holandsku.[3] Pri odchode už vlastnila veľkú sumu peňazí a išlo s ňou aj niekoľko dobrovoľníkov na opravy hrádzí.[3]
Po návšteve Francúzska v roku 1736 udržiavala korešpondenciu s náboženským a sociálnym reformátorom Mikulášom Ľudovítom Zinzendorfom. Sama bola veriaca a poskytovala útočisko prenasledovaným protestantom, ktorí utekali pred Habsburgovcami. Dokonca, aj napriek odporu svojho syna Viliama, dovolila veľkej skupine Moravanov usadiť sa v kniežatstve.
Svojmu synovi dohovorila sobáš s Annou Hannoverskou. Sama sa s ňou stretla ale iba niekoľkokrát za život, pretože žila vo svojom vlastnom dome v ústraní od zvyšku rodiny.
Od roku 1759 až do svojej smrti v roku 1765 bola regentkou za mladého vnuka Viliama V. Ešte pred ňou túto funkciu vykonávala jej nevesta, Anna Hannoverská a po Márii jej vnučka Karolína.
Bola vdovou 54 rokov a zomrela 9. apríla 1765 v Leeuwardene.[1] Prežila aj svojho vlastného syna o štrnásť rokov.
Deti
- Amália (* 23. október 1710 – † 18. september 1777) ∞ 1727 princ Fridrich Bádensko-durlašský (* 1703 – † 1732)
- Viliam IV. (* 1. september 1711 – † 22. október 1751) ∞ 1734 britská princezná Anna Hannoverská (* 1709 – † 1759)
S manželom sú od konca druhej svetovej vojny poslednými spoločnými predkami všetkých európskych vládnucich panovníkov.
Referencie
- ↑ a b Marie Luise von Hessen-Kassel . thepeerage.com, . Dostupné online.
- ↑ Rowen, str. 151
- ↑ a b Baker-Smith, str. 37
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Lujza Hesensko-kasselská
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Luisa Hesensko-Kasselská na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk