A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mária Ludovika Modenská | |
Rakúska arcivojvodkyňa, Lombardská veľkovojvodkyňa, Rakúska cisárovná, Česká a uhorská kráľovná, Chorvátska kráľovná | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Dynastia d´Este Habsbursko-lotrinská dynastia |
Biografické údaje | |
Narodenie | 14. december 1787 Monza, Taliansko |
Úmrtie | 7. apríl 1816 (28 rokov) Verona, Taliansko |
Rodina | |
Manžel | |
Otec | Ferdinand Karol Habsbursko-lotrinský |
Matka | Mária Beatrix d´Este |
Odkazy | |
Mária Ludovika Modenská (multimediálne súbory na commons) | |
Mária Ludovika Modenská (* 14. december 1787, Monza – † 7. apríl 1816, Verona) bola rakúska arcivojvodkyňa, lombardská veľkovojvodkyňa, rakúska cisárovná, česká a uhorská (od r. 1808) kráľovná, najmladšia dcéra veľkovojvodu Ferdinanda Karola Habsburského, generálneho guvernéra rakúskeho Lombardska, a Márie Beatrix d´Este, tretia manželka rakúskeho cisára Františka I.
Otcovia oboch snúbencov boli bratmi (ich matkou bola uhorská a česká kráľovná Mária Terézia) a bola tak priamou príbuznou svojho nastávajúceho manžela (jeho sesternica).
Detstvo a mladosť
Svoje detstvo prežila Mária Ludovika Beatrix Antónia Jozefína Johanna v Miláne a v letohrádku Monza, ktorý si dal postaviť jej otec podľa vzoru viedenského Schönbrunnu. Najväčší vplyv na jej výchovu mala matka, pod starostlivosťou ktorej sa vzdelávala v jazykoch, umení a vedách. Už v ranom detstve pocítila následky vojnového besnenia, keď 16. mája 1796 do Milána vtiahol Napoleon Bonaparte. Neskorší francúzsky cisár zohral v jej nasledujúcom živote významnú úlohu. V obave o svoju bezpečnosť volil jej otec útek z mesta. Smerovali na Moravu. Po obsadení Lombardie Napoleonom bola so svojou matkou na jeho pokyn usídlená vo Viedenskom Novom Meste. Až v roku 1803 sa presťahovali do Viedne.
Z Márie Ludoviky vyrástla vznešená, vzdelaná a pekná žena. Za svoju manželku si ju vyhliadol už dvakrát ovdovený rakúsky cisár František I. a v auguste 1807 sa obaja zasnúbili. František Máriu Ludoviku poznal už ako mladé dievča. 6. januára nasledujúceho roku sa v Augustiniánskom kostole vo Viedni konal sobáš. Do manželstva vstupoval tridsaťdeväťročný František I. s presvedčením, že v zväzku nájde šťastie a nová manželka bude starostlivou a láskavou matkou jeho ôsmim deťom z predchádzajúceho manželstva s Máriou Teréziou Neapolsko-sicílskou. Sobáš Františka a Márie bol sprevádzaný divadelnými predstaveniami, plesmi a ľudovými zábavami.
Nevlastná matka
Mária Ludovika sa dojímavo a zo všetkých síl starala o nevlastné deti. Citovo sa k nim primkla o to viac, že sama vlastné deti nemala. Nestarala sa iba o telesné blaho nevlastných dcér a synov, ale dbala aj o ich zdravie a vzdelanie. Najviac pozornosti si od nej vyžadoval Františkov najstarší syn Ferdinand. Od útleho detstva bol telesne ťažko postihnutý a duševne zaostalý. Spomedzi cisárových dcér si najviac obľúbila najstaršiu Máriu Lujzu, ktorá jej bola i vekovo najbližšia. Veľmi ťažko niesla jej manželstvo s Napoleonom, ktoré malo priniesť zblíženie oboch monarchií.
Mária Ludovika a politika
Mária Ludovika sa veľmi intenzívne zaujímala o politické dianie. Citlivo vnímala najmä politiku Napoleona, ktorá sa krížila s politikou jej manžela. Počas celého života ostala Napoleonovým úhlavným nepriateľom a jeho bojové porážky prijímala s veľkým zadosťučinením. Zvlášť jeho porážke v bitke pri Lipsku a vyhnanstvo na Elbe ju nesmierne potešili. Po štyroch rokoch sa opäť stretla s nevlastnou dcérou Máriou Lujzou, ktorá sa presťahovala do Viedne.
Mária Ludovika a Bratislava
Počas svojho života navštívila v septembri 1808 Mária Ludovika Modenská spolu s cisárom Bratislavu, kde František I. otvoril rokovania uhorského snemu a Máriu Ludoviku korunovali 7. septembra 1808 v dóme sv. Martina na uhorskú kráľovnú.
Posledné roky života
Mária Ludovika od mladosti trpela zdravotnými ťažkosťami. Podstupovala časté liečebné pobyty v kúpeľoch, z ktorých si obľúbila najmä Karlovy Vary a Teplice. Pri svojom prvom pobyte v Karlových Varoch v roku 1810 sa osobne stretla s nemeckým básnikom Johannom Wolfgangom Goethem, s ktorým i v budúcnosti udržiavala priateľský vzťah. Veľmi rada cestovala – navštívila Prahu, Brno, severotalianske mestá, Drážďany. Na prelome rokov 1815 a 1816 podnikla s manželom cestu do rodnej Lombardie. Pobudli v Miláne, potom cestovali ďalej na východ. Po príchode do Verony sa Máriin zdravotný stav náhle zhoršil a 7. apríla 1816 tu zomrela.
Telesné ostatky cisárovnej previezli do Viedne a 28. apríla uložili do kapucínskej krypty.
Vladárske tituly
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Mária Terézia Neapolsko-sicílska |
Rakúska cisárovná 1808 – 1816 |
Nástupca Karolína Augusta Bavorská |
Chorvátska kráľovná 1808 – 1816 | ||
Česká kráľovná 1808 – 1816 | ||
Uhorská kráľovná 1808 – 1816 |
Zdroj
- F. Weissensteiner, Ženy na habsburskom tróne, Ikar, Bratislava, 2000
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Ludovika Modenská
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk