Lykovec jedovatý

	lykovec jedovatý
	; Plody a listy
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Rad (ordo)	slezotvaré (Malvales)
Čeľaď (familia)	vrabcovníkovité (Thymelaeaceae)
Rod (genus)	lykovec (Daphne)
Druh (species)	lykovec jedovatý (Daphne mezereum)
	Linnaeus
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Lykovec jedovatý (staršie: lykovec obyčajný^[1]^[2]; ľudovo: božie drievko^[3], divoké korenie, divý piepor, vlčie korenie, vlčí piepor, vlčie lyko^[4], psie lyko, lyko, namiesto slova lyko môžu byť vždy varianty: leko, liko, ligo^[5]; lat. Daphne mezereum) je jedovatý ker z čeľade vrabcovníkovité.

Rastie vzácne a samostatne v tienistých a vlhkých lesoch^[3] vo väčšine Európy, okrem najsevernejších oblastí, a v západnej Ázii. Je to opadavý ker výšky do 2 metrov (väčšinou 1 m). Má dlhé kopijovité listy. Kvety kvitnú skoro na jar a vytvárajú súkvetia pozdĺž vetvičiek, sú ružové, ružovočervené a veľmi voňavé.^[6] Vdychovanie vône môže spôsobiť bolesti hlavy a závrať.^[7]

Celá rastlina je prudko jedovatá, obsahuje alkaloidy mezereín a dafnín.^[8] Plody sú červené kôstkovice. Pre dospelého je smrteľná dávka asi 9 – 12 plodov.^[7] Pre vtáky, ktoré sa plodmi živia (drozdovité) nie sú jedovaté a pomáhajú rastlinu rozširovať.^[3]

V liečiteľstve sa využívala lykovcová kôra proti kožným vyrážkam, reumatizmu a pri obrnách.^[3]

Referencie

↑ drievko. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 328.
↑ BYSTRICKÝ, Ján. Príroda Tatranského národného parku. : Osveta, 1956. 317 s. S. 146.
↑ ^a ^b ^c ^d MACKŮ, Jan; MOKRÝ, Jozef. Naše liečivé rastliny (Zber, pestovanie, úprava, účinné látky, upotrebenie). Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1957. 405 s.
↑ Dr. Kresánek . drkresanek.sk, . Dostupné online.
↑ lyko. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 102.
↑ TUTIN, T. G.; BURGES, N. A.; EDMONDSON, J. R.; CHATER, A. O.; HEYWOOD, V. H., MOORE, D. M.; AKEROYD, J. R.; VALENTINE, D. H.; WALTERS, S. M. Flora Europaea: Psilotaceae to Platanaceae. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. 629 s. ISBN 978-0-521-41007-6. S. 257. (po anglicky)
↑ ^a ^b SPOHN, Margot. Co tu kvete?. Praha : Knižní Klub, 2010. 399 s. ISBN 978-80-242-2479-4. S. 206. (po česky)
↑ VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. Bratislava : Príroda, 1987. S. 138.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lykovec jedovatý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lykovec jedovatý

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] rievko. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 328.

[2] BYSTRICKÝ, Ján. Príroda Tatranského národného parku. : Osveta, 1956. 317 s. S. 146.

[Macků-3] MACKŮ, Jan; MOKRÝ, Jozef. Naše liečivé rastliny (Zber, pestovanie, úprava, účinné látky, upotrebenie). Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1957. 405 s.

[4] Dr. Kresánek . drkresanek.sk, . Dostupné online.

[5] yko. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 102.

[6] TUTIN, T. G.; BURGES, N. A.; EDMONDSON, J. R.; CHATER, A. O.; HEYWOOD, V. H., MOORE, D. M.; AKEROYD, J. R.; VALENTINE, D. H.; WALTERS, S. M. Flora Europaea: Psilotaceae to Platanaceae. Cambridge : Cambridge University Press, 1993. 629 s. ISBN 978-0-521-41007-6. S. 257. (po anglicky)

[Spohn-7] SPOHN, Margot. Co tu kvete?. Praha : Knižní Klub, 2010. 399 s. ISBN 978-80-242-2479-4. S. 206. (po česky)

[8] VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. Bratislava : Príroda, 1987. S. 138.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]