Logopédia je náuka o vývine a výchove reči. Považuje sa niekedy za špeciálnu pedagogickú vedu, pretože jej predmet a metódy sú v podstate pedagogické. To zasa, že sa zaoberá rečou za podmienok anormálnych, ju privádza k patológii, k defektológii: v strede pozornosti logopédie stoja logopatie a osobnosť logopatov.

Tam, kde je funckia reči deformovaná chorobným procesom, obracia sa logopédia k lekárskym odborom, k medicínskej terapii, na ktorú potom nadväzuje svojimi špecificky logopedickými prostriedkami.

Organickou súcasťou logopédie je aj surdopedagogika.

Špecifické poruchy učenia

• dyslexia - porucha čítania
• dyskalkúlia - porucha matematických úkonov
• dysgrafia - porucha písania písmen a číslic
• dyslalia - porucha reči - zámena hlások
• dysortografia - porucha v oblasti používania /aplikovania/ gramatický pravidiel
• dyspraxia - porucha praktických zručností
• dyspinxia - poruchy výtvarného prejavu
• dysmúzia - poruchy hudobného prejavu

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.