Liptovské nivy

	Liptovské nivy
	geomorfologická časť; Liptovskej kotliny
	Okolie Lipt. Porúbky
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okresy	Ružomberok, Liptovský Mikuláš
Časť	Liptovskej kotliny
Hranice	Šípska Fatra, Chočské podhorie, Smrečianska pahorkatina, Liptovské Tatry, Tatranské podhorie, Hybianska pahorkatina, Važecký chrbát, Priehyba, Demänovské vrchy, Galovianske háje; Ľubeľská pahorkatina
Mestá	Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok
Rieky	Váh, Revúca, Belá
Súradnice	49°02′10″S 19°43′34″V / 49,036°S 19,726°V
Najnižší bod	západný okraj územia
- poloha	Ružomberok
- výška	cca 490 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Žilinského kraja Poloha územia v rámci Žilinského kraja Poloha územia v rámci Žilinského kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°02′10″S 19°43′34″V / 49,036°S 19,726°V

Liptovské nivy sú geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberajú rozsiahle územie v okolí Váhu, Belej a ich prítokov v okresoch Ružomberok a Liptovský Mikuláš.^[1]

Polohopis

Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, v západnej a strednej časti podcelku Liptovská kotlina. Sleduje vodné toky Váh, Revúca a Belá a zaberá úzky pás ich pobrežia. Vo východnej časti sa vetví, a pokým niva Váhu končí pri sútoku zdrojníc Biely a Čierny Váh pri Kráľovej Lehote, severovýchodným smerom pokračuje niva Belej až pod úpätie Západných Tatier.^[1]

Na západnom okraji susedí Šípska Fatra (podcelok Veľkej Fatry), severným smerom leží Chočské podhorie a Smrečianska pahorkatina (obe časti Liptovskej kotliny), krátkym úsekom Liptovské Tatry (časť Západných Tatier) a Tatranské podhorie, podcelok Podtatranskej kotliny. Východným smerom pokračuje kotlina časťou Hybianska pahorkatina, v južnej časti susedí Važecký chrbát, ktorý je podcelkom Kozích chrbtov. Južný okraj vymedzuje okraj Nízkych Tatier a ich časti Priehyba a Demänovské vrchy a následne opäť susedia časti Liptovskej kotliny, Galovianske háje a Ľubeľská pahorkatina.^[1]

Osou územia je rieka Váh, ktorá preteká Liptovskými nivami od Kráľovej Lehoty na východe po Ružomberok na západnom okraji celej Podtatranskej kotliny. V strednej časti sa nachádza vodná plocha Liptovskej Mary a jej vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Pri Liptovskom Hrádku vybieha severovýchodným smerom rameno, kopírujúce rieku Belá.^[1]

Osídlenie

Liptovské nivy patria medzi husto osídlené oblasti a na ich území ležia mestá Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Z obcí patria medzi najvýznamnejšie Lisková, Bešeňová, Kráľova Lehota a Pribylina.^[2]

Ochrana územia

Južným okrajom vedie ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry, na severovýchode zasahuje ochranné pásmo Tatranského národného parku. Osobitne chránené lokality ležia prevažne v okrajových polohách, priamo na územie nív zasahuje prírodná rezervácia Ivachnovský luh, prírodná pamiatka Bešeňovské travertíny a Mašiansky balvan a chránený areál Ratkovo.^[2]

Doprava

Západo-východný smer kotliny využívajú cestné i železničné komunikácie medzinárodného významu. Údolím Váhu vedie v trase diaľnice D1 Európska cesta 50 (Žilina – Košice), ktorú v Ružomberku križuje E 77, kopírujúca cestu I/59 (Dolný Kubín – Zvolen). Významné sú tiež cesta I/18 (Žilina – Poprad), ako aj I/72 (Podbrezová – Liptovský Hrádok), pre cestovný ruch je dôležitá cesta II/537, ktorá vedie z Liptovského Hrádku na Podbanské, kde začína tatranská magistrála, Cesta Slobody. Vážskym údolím vedie i železničná trať Žilina – Košice, ktorá je súčasťou najvýznamnejšieho železničného spojenia krajiny.^[2]

Turizmus

Rozmanité prostredie Liptovských nív poskytuje širokú škálu turistických atrakcií, od prírodných zaujímavostí, kultúrnych pamiatok, po rekreačné a oddychové zóny. Historické pamiatky ponúkajú tak mestá, ako aj obce, pričom jedinečnou je napríklad ruina hradu Liptovský Hrádok priamo v centre rovnomenného mesta. Veľkým lákadlom je okolie Liptovskej Mary, vrátane Vodného parku Bešeňová a Aquaparku Tatralandia. V tesnom susedstve územia sú archeologické náleziská v Liskovskej jaskyni či archeopark Havránok.^[2] Ľahko dostupné sú cenné územia Demänovskej a Jánskej doliny v Nízkych Tatrách a Tichej a Kôprovej doliny v Západných Tatrách.

Z miest a obcí vedú cesty a značené chodníky do dolín okolitých pohorí, vrátane Západných Tatier, Nízkych Tatier, Chočských vrchov či Veľkej Fatry.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-2] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]