Legovanie

Legovanie je pridávanie legujúcich prísad do vsádzky alebo do tekutého kovu, aby sa dosiahlo predpísané chemické zloženie.^[1] Tento postup je dôležitý napríklad pri spracovaní ocele. Pri zlievaní drahých kovov označuje legovanie primiešanie prísady na dosiahnutie požadovanej rýdzosti, farby a pod.

Legovanie ocele

Legovaná oceľ vzniká pridaním iných kovov (prvkov) do ocele s nízkym obsahom uhlíka. Najčastejšie je to molybdén, mangán, nikel, chróm, vanád a kremík. Prvky s nízkou afinitou ku kyslíku je možné pridávať do vsádzky, reaktívnejšie po ukončení tavenia.^[2]

Rozlišujú sa:^[1]

nízkolegované (do 5 % iných kovov)
stredne legované (do 10 % iných kovov)
vysokolegované ocele (nad 10 % iných kovov)

Referencie

↑ ^a ^b legovanie. In: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002
↑ legování oceli. In: Malá československá encyklopedie III I-L. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 755.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Legovaní na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[VES1-1] vanie. In: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002

[2] vání oceli. In: Malá československá encyklopedie III I-L. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 755.

[1]

[2]