Kyslá hornina

Kyslá hornina alebo acidná hornina^[1] svetlá vyvretá hornina relatívne bohatšia na SiO₂, väčšinou nad 63 hmot. %^[2] resp. 65 hmot. % SiO₂^[3]. Termín sa zvyčajne používa v zmysle geochemického zloženia určitej horniny. Termín blízky označeniu felzický, ktorý vyjadruje mineralogické zloženia; alebo kremitý.^[4] Typický príklad kyslých hornín sú granit alebo jeho vulkanický ekvivalent ryolit. Kyslé horniny majú najmenej 10% voľného kremeňa.^[5] Vplyvom vyššieho zastúpenia SiO₂, je magma kyslých hornín viskóznejšia ako pri intermediárnych a bázických horninách. Jedným z dôsledkov je potom fakt, že sopky produkujúce kyslé lávy sa vyznačujú ničivejšími erupciami.

V praxi a najmä pri terénnom výskume nie je vždy možné bez časovo náročných a nezriedka drahých chemických analýz zistiť obsah SiO₂ a tým pádom aj klasifikovať horninu týmto spôsobom, preto sa používajú klasifikácie mineralogické, kde sa vyvreté horniny delia na felzické a mafické.

Referencie

↑ Hejtman, B., 1969: Petrografie. SNTL - Nakladatelství technické literatury, Nakladateľstvo Alfa, Praha-Bratislava, s. 21
↑ Maitre, R. W. Le, Streckeisen, A., Zanettin, B., Bas, M. J. Le, Bonin, B., Bateman, P., 2002: Igneous Rocks: A Classification and Glossary of Terms (Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks). Cambridge University Press, 252 s. ISBN 978-0-521-66215-4.
↑ Dudek, A., Malkovský, M., Suk, M., 1984: Atlas hornin. Academia, Praha, s. 32
↑ P.A. Floyd; C.S. Exley; M.T. Styles. Igneous Rocks of South-West England. : Springer Science & Business Media, 1993. 256 s. ISBN 978-0-412-48850-4.
↑ GROUP, Diagram. The Facts on File Earth Science Handbook. : Facts on File, 2006. 272 s. ISBN 978-0-8160-5879-2.

Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Hejtman, B., 1969: Petrografie. SNTL - Nakladatelství technické literatury, Nakladateľstvo Alfa, Praha-Bratislava, s. 21

[2] Maitre, R. W. Le, Streckeisen, A., Zanettin, B., Bas, M. J. Le, Bonin, B., Bateman, P., 2002: Igneous Rocks: A Classification and Glossary of Terms (Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks). Cambridge University Press, 252 s. ISBN 978-0-521-66215-4.

[3] Dudek, A., Malkovský, M., Suk, M., 1984: Atlas hornin. Academia, Praha, s. 32

[4] P.A. Floyd; C.S. Exley; M.T. Styles. Igneous Rocks of South-West England. : Springer Science & Business Media, 1993. 256 s. ISBN 978-0-412-48850-4.

[5] GROUP, Diagram. The Facts on File Earth Science Handbook. : Facts on File, 2006. 272 s. ISBN 978-0-8160-5879-2.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]