Kuraľany
obec
Kostol Premenenia Pána
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Levice
Región	Dolná Nitra
Nadmorská výška	162 m n. m.
Súradnice	47°58′50″S 18°32′25″V / 47,9806°S 18,5404°V / 47.9806; 18.5404
Rozloha	10,69 km² (1 069 ha) [1]
Obyvateľstvo	456 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	42,66 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1223
Starosta	Dušan Mésároš[3] (SMER-SD)
PSČ	935 64 (pošta Keť)
ŠÚJ	502464
EČV (do r. 2022)	LV
Tel. predvoľba	+421-36
Adresa obecného úradu	Kuraľany 1
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	036/773 61 24
Fax	036/773 61 32
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kuraľany
Webová stránka: kuralany.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kuraľany sú obec na Slovensku v okrese Levice.

Polohopis

Nachádza sa vo východnej časti Podunajskej pahorkatiny, asi 10 km juhojuhozápadne od Želiezoviec. Geografická poloha obce je 48° 58´ 46´´ severnej šírky, 18° 32´ 26´´ východnej dĺžky. Obec mala v decembri 2008 530 obyvateľov.

Dejiny

Archeologické nálezy nasvedčujú, že dejiny osady spadajú až do obdobia mladšej doby bronzovej (500 - 700 pred Kr.). V obci je nález halštatského kostrového, laténskeho a veľkomoravského pohrebiska. Príchod slovanského obyvateľstva sa datuje od 5. storočia. Boli to roľníci, pestovali všetky druhy obilnín, strukoviny, olejniny, ovocie a zeleninu. Takisto chovali ošípané, hovädzí dobytok, ovce a hydinu. Doplnkovým zamestnaním bol rybolov a včelárstvo. K tradičným remeslám patrilo kováčstvo, tesárstvo a hrnčiarstvo. Obec sa vyvinula ako hromadná cestná dedina. Prvá zmienka je z roku 1223. Do 14. storočia patrila zemanom Kuraliovcom, v rokoch 1330 - 1349 ju vlastnilo ostrihomské arcibiskupstvo. Po tureckom nájazde v 16. storočí spustla. V roku 1612 sem správca majetku Juraj Paluška presídlil obyvateľov slovenskej národnosti z okolia Topoľčian a Chynorian. Svedčia o tom súčasné priezviská Bielikovci, Michlovci, Neviďanskovci, Nestenickí a pod. Obyvatelia boli želiarmi na panskom. Za 200 zlatých ročnej úhrady sa v rokoch 1700 - 1725 vykúpili z roboty. Vtedajšie obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, noví usadlíci sa rýchle aklimatizovali, úrodnosť pôdy zaručovala trvalú obživu. Pôda bohatá na humus i ostatné živiny, priaznivé klimatické podmienky umožňujú pestovať takmer všetky poľnohospodárske plodiny, čo usadlíci dôsledne využívali. Podmienky zaručovali sústavný rozvoj obce. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k horthyovskému Maďarsku. Začiatkom roka 1945 sa front priblížil až k rieke Hron. V blízkosti Kuralian stál tri mesiace. Oslobodenie prišlo 27. marca 1945. Presne o 14-tej hodine prišli smerom od Želiezoviec vojská II. ukrajinského frontu. Velil im maršal Sovietskeho zväzu Rodion Jakovlevič Malinovskij.

Názov

Vývin názvu obce

• 1223 Kurol
• 1308 Kurul, Kural
• 1384 Kyskural
• 1773 Kurálly
• 1920 Kuraly
• 1927 Kuraľany

Symboly obce

Erb

Erb obce preberá motív ratolestí z historickej pečate, hlavný erbový motív - tri šípy korení v erbe rodu z Kuralian, presnejšie z jeho klenotu. Vychádzajúc z historickej predlohy má podobu: v modrom štíte zdola dvomi zlatými ratolesťami ovenčené tri zlaté striebrohroté a striebroperé šípy, bočné odklonené. Erb, spolu s pečaťou a vlajkou, tvoria trojicu základných symbolov obce

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1735-1737. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. V roku 1927 bol kostol rozšírený. Interiér je plochostropý, presbytérium je zaklenuté valenou klenbou. Nachádza sa tu murovaný chór, kamenná krstiteľnica z doby vzniku kostola a neskorobaroková kazateľnica so sochami evanjelistov z konca 18. storočia.^[4] Fasády kostola sú členené lizénami, veža členená kordónovými rímsami a ukončená zvonovitou helmicou s laternou.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce