konvalinka voňavá
Stupeň ohrozenia
(Európa[1])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Trieda (classis) ľalie (Liliopsida) Podtrieda (subclassis) ľaliové (Liliidae) Rad (ordo) ľaliotvaré (Liliales) Čeľaď (familia) konvalinkovité (Convallariaceae) Rod (genus) konvalinka (Convallaria) Druh (species) konvalinka voňavá (C. majalis)
Vedecký názov
Convallaria majalis L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) je vytrvalá jedovatá rastlina z čeľade listnatcovité (Ruscaceae). Niektorí autori ju radia do čeľade ľaliovité (Liliaceae), alebo do samostatnej čeľade konvalinkovité (Convallariaceae).

Rozšírenie

Je rozšírená po celej Európe okrem najsevernejších a najjužnejších oblastí, v Malej Ázii a priľahlých oblastiach Ázie, až po Čínu a Japonsko, ako aj v Severnej Amerike. Ako okrasná rastlina sa pestuje aj mimo týchto oblastí.

Na Slovensku bola do roku 2003 zákonom chránená.

Vzhľad

Trváca až 20 cm vysoká jedovatá bylina s plazivým rozkonáreným podzemkom. Listy sú spravidla dva (vzácne 3), sú jednoduché, dole s pošvovitými šupinami, elipsovito šupinaté, celistvookrajové a holé.

Kvitne v máji a júni. Kvety vyrastajú v riedkom jednostrannom strapci nesenom na priamom stvole. Sú krátko stopkaté a voňavé. Okvetie je biele alebo žltkasté, zložené zo 6 zrastených okvetných lístkov, je guľato zvonkovité so šiestimi odstávajúcimi ohnutými cípmi.

Plodom sú jedovaté, jasne červené 2- až 6-semenné bobule.

Konvalinka voňavá – kresba

Stanovište

Na Slovensku rastie od nížin po horské pásmo v svetlých lesoch a krovinách a na horských lúkach. Uprednostňuje kyslé a kypré pôdy, ale často rastie aj na pôdach vápnitých.

Otravy

K otráveniu môže dôjsť požitím stonky, listov, alebo zjedením červených plodov. Otráviť sa je možné aj vypitím vody z vázy, v ktorej boli konvalinky. Príznaky otravy sú nevoľnosť, zažívacie problémy, zvracanie, hnačky, zvýšené močenie a omámenosť, mdlosť a kŕče. Pri požití väčšieho množstva plodov je nutné vyhľadať lekára, pretože môžu nastať komplikácie s činnosťou srdca, najmä u ľudí s poruchami srdca.

Množenie

Konvalinka voňavá má v zemi dužinaté poplazy, ktorými sa vo vhodných podmienkach rozširuje do svojho okolia. Najradšej má kyslejšie hlinitopiesočnaté pôdy v polotieni. Rozmnožuje sa delením trsov, čo v praxi znamená, že príslušný trs opatrne vyryjeme zo zeme a rozlámeme na niekoľko dielov tak, aby každý koniec poplazu mal dostatočné množstvo korienkov. Tie zasadíme na nové miesto. Najvhodnejší termín na výsadbu je september, v najhoršom aj neskôr, pokiaľ vydrží bezmrazé vlhké počasie. V opačnom prípade je lepšie zvoliť február až marec.

Využitie

Konvalinka sa zbiera ako liečivá rastlina. Používa sa na posilnenie srdcovej činnosti alebo proti vodnatosti a pri epilepsii. Vzhľadom na svoju vysokú toxicitu nie je vhodná pre používanie amatérskymi liečiteľmi. Konvalinka sa tiež používa pri výrobe mydiel, voňaviek a šňupavých tabakov.

Okrem bežnej divokej formy boli vyšľachtené mnohé rôznofarebné odrody, ktoré sa pestujú ako okrasné rastliny.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konvalinka voňavá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Konvalinka voňavá