Kristus žehnajúci Konštantínovi VII., rezba z roku 945

Konštantín VII. Porfyrogenet (po grécky "Porfyrogennétos" = „v purpure zrodený“) (18. máj 905 – † 9. november 959) bol oficiálne byzantským cisárom v rokoch 913–959. Bol grécko-arménskeho pôvodu. Učený cisár sa však viac venoval literárnej činnosti ako vládnutiu. Zo začiatku za neho vládla regentská rada na čele s patriarchom Nikolaom Mystikom a v rokoch 920–944 jeho spolucisár a svokor Roman I. Lakapenos. Až po jeho smrti sa Konštantín sám ujal vládnych úloh.

Literárna činnosť

Konštantín VII. Porfyrogennetos sa stal vedúcou osobnosťou vzdelancov, ktorí sa venovali encyklopedickým prácam. To znamená, že robili rozsiahlu excerpčnú činnosť, aby zhromaždili z dovtedy napísaných diel súhrn poznatkov potrebných na výkon intelektuálnych povolaní aj vládnej praxe. Inicioval zachytenie výpiskov z gréckych historikov, od Herodota až po jeho dobu. Z týchto výpiskov zostavili 53 encyklopédií (zachovalo sa len niekoľko v neúplnej podobe). Mali prinášať poučenie politikom v oblasti štátnej správy, vojenstva a podobne. (boli to napr. Výpisky O posolstvách, O nástrahách atď.) Zostavované boli aj odborné encyklopédie, napríklad poľnohospodárska Geóponika zahrnula poznatky od antiky až po súčasnosť (poľnohospodárstvo považoval cisár okrem vojenstva a cirkvi za veľmi dôležité pre chod štátu).

Konštantín osobne napísal niekoľko spisov, ktorých základom boli jeho osobné skúsenosti a encyklopedická štúdia. Patrí medzi ne oslavný životopis jeho deda Basileia I., dielo O ceremóniách a práce K synovi Romanovi, známa pod latinským názvom De administrando imperio. Práca o ceremóniách mala slúžiť na riadnu správu ríše – podľa cisára zárukou jej stability bolo zachovávanie starých ceremónií. Myšlienka, že zachovanie tradícií prispeje k veľkosti ríše a jej riadnej správe, bola živá až do 19. storočia. De administrando imperio obsahuje správy o krajinách a národoch susediacich s Byzanciou. Vychádza z tajných archívnych dokumentov a správ cisárskych vyzvedačov a predstavuje praktickú encyklopédiu zahraničnej politiky. Obsahuje napríklad správy o „Veľkej“ Morave, povesť o troch synoch kniežaťa Svätopluka a iné. Vnútropolitické pomery chcel cisár zachytiť v diele O themach, ktoré však zostalo vo fáze výpiskov.

Referencie

• DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6.

Pozri aj

• Byzantská ríša

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konštantín VII.

Externé odkazy

• Konštantín VII. (po nemecky)