Konštantín V. so svojim otcom Levom III.

Konštantín V.^{[pozn 1]} (varianty mena pozri v článku Konštantín V.;* 718 – † 14. september 775) bol byzantským cisárom v rokoch 741 až 775. Konštantín V. bol synom a nástupcom cisára Leva III.

Keď Konštantín v roku 742 na začiatku svojej vlády tiahol s armádou proti Arabom, napadol ho jeho švagor Artabasdas, dal vyhlásiť, že Konštantín padol v boji, sám nastúpil na trón v Konštantínopole a dal zrušiť edikty, ktoré zakazovali uctievanie obrazov. Zosadenému cisárovi sa však podarilo újsť do mesta Amorionu, kde zhromaždil vojská z anatolských them (vojenských dištriktov ríše) a s ich pomocou porazil Artabasda a obkľúčil Konštatínopol. V roku 743 bolo hlavné mesto znovu dobyté a Artabasdas bol so svojimi synmi oslepený. Vďačný cisár potom povolil svojim vojskám drancovať niekoľko dní Konštantínopol, čím si však jeho obyvateľov do smrti znepriatelil.

Themu Opsikion, ktorá podporovala Artabasda, dal rozdeliť a vytvoril tým v Malej Ázii novú themu Bukellarion. Potom, ako reorganizoval themy, vytvoril novú štruktúru, tzv. tagmy (žoldniermi tvorenú gardu), ktorá mala za cieľ zabrániť sprisahaniam. S reorganizovanou armádou dobyl v roku 751 späť časť Sýrie, zatiaľ čo v kalifáte prebiehala občianska vojna medzi Umájovcami a Abbásovcami. V roku 763 zvíťazil aj nad Bulharmi v bitke pri Anchiale.

Konštantín ešte viac ako jeho otec Lev III. presadzoval zákaz uctievania obrazov, pričom dal kruto prenasledovať aktívnych ikonodulov a mníchov, hoci historické pramene v tomto smere zrejme preháňajú. V roku 754 zvolal koncil do mesta Hieria^[1] (ktorý sa tiež nazýva „bezhlavý“, pretože sa na ňom nezúčastnil pápež ani konštantínopolský patriarcha) a prítomní boli len ikonoklastickí biskupi a kňazi. Bol to jeden z najmenších koncilov, počas ktorého vyhlásili uctievanie obrazov ako herézu. Tento krok síce vyriešil problém paulikiánov, väčšia časť ostatného obyvateľstva zvlášť v európskych častiach ríše ho však neprijala veľmi nadšene. V roku 766 dal zlynčovať istého ikonodulského pustovníka Stefanosa. Okrem toho označil za heretické a zakázal aj relikvie (okrem tých, ktoré pochádzali z Kristovho kríža) a modlitby k svätým.^[1]

Na obdobie jeho vlády spadá obrat pápeža k Frankom – menej asi ale z dôvodu cisárovej cirkevnej politiky, ako skôr kvôli neschopnosti Byzancie, hoci na západe ešte akokoľvek vojensky efektívnej, potom ako v roku 751 padla Ravenna do rúk Langobardov.

Konštantín zomrel počas jedného ťaženia proti Bulharom, čo ikonodulovia vysvetľovali ako boží trest. Začali potom rozširovať fámu o jeho krste a používať priezvisko „Kopronymos“. V deviatom storočí boli Konštantínove pozostatky vyzdvihnuté z hrobu, spálené a vhodené do mora.^[1]

Poznámky

1. ↑ Ikonofilné zdroje sa označovali hanlivým prívlastkom Kopronymos alebo Kaballinos.^[1]

Referencie

1. ↑ ^{a b c d} CONSTANTINE V. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 501.

Zdroj

• ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 109, 113 – 120.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konštantín V. (Byzantská ríša)

Externé odkazy

• Biografia Konštantína V. (po anglicky)