A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kobryn | |||
biel. Кобрын rus. Кобрин | |||
mesto | |||
Námestie slobody v Kobryne.
| |||
|
|||
Štát | Bielorusko | ||
---|---|---|---|
Oblasť | Brestská oblasť | ||
Rajón | Kobrynský rajón | ||
Súradnice | 52°07′S 24°13′V / 52,12°S 24,21°V | ||
Rozloha | 26 km² (2 600 ha) | ||
Obyvateľstvo | 52 964 (2017) https://www.belstat.gov.by/ofitsialnaya-statistika/publications/izdania/public_bulletin/index_7192/ | ||
Hustota | 2 037,08 obyv./km² | ||
Poloha mesta na mape Bieloruska
| |||
Wikimedia Commons: Kobryn | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Kobryn[1] (biel. Кобрын, rus. Кобрин, poľ. Kobryń, lit. Kobrynas, jidiš קאברין) je mesto v juhozápadnom Bielorusku v Brestskej oblasti v Kobrynskom rajóne. Neďaleko mesta sa nachádzajú hranice s Poľskom a Ukrajinou. Mesto je administratívnym a priemyselným centrom, významná je strojárska, potravinárska, stavebno-materiálová výroba. Kobryn je tiež významný cestný uzol, mesto sa nachádza na sútoku Dnepersko-bužského prieplavu a rieky Muchavec.[1]
Dejiny mesta
Okolie mesta bolo trvalo osídlené približne v 9. – 10. storočí, samotné mesto Kobryn sa prvýkrát písomne spomína v roku 1287. V ranom období bolo mesto a jeho okolie súčasťou Kyjevskej Rusi a od 13. storočia Haličsko-volynského kniežatstva.[2] Od polovice 14. storočia spadalo pod nadvládu Litovského veľkokniežatstva a následne poľsko-litovskej únie, kde v rokoch 1387 – 1519 tvorilo hlavné sídlo údelného Kobrynského kniežatstva. Miestne kniežatá boli pôvodne pravoslávneho vierovyznania, a až posledná kobrynovská kňažná Anna konvertovala ku katolicizmu. V tomto období boli v meste vystavené dva pôvodne drevené hrady, tzv. Horný a Dolný hrad. V 15. storočí bol v blízkosti mesta postavený Spasský kláštor, neskôr bol prestavaný v duchu baroka. V 16. storočí sa mesto stalo súčasťou Republiky oboch národov. V roku 1586 sa vlastníkom mesta stala kráľovná Anna Jagelovská, vďaka ktorej mesto v roku 1589 prijalo nemecké magdeburské právo a spolu s ním získalo i samosprávu a vlastný erb.[1] Kobranský erb obsahoval postavy Panny Márie s Ježišom a svätej Anny, ktorá mala pripomínať rovnomennú poľskú kráľovnú. V tomto období sa v meste začala rozmáhať židovská menšina a bola postavená aj synagóga.[3]
V 17. storočí bolo mesto miestom častých bojov. V roku 1648 bolo spustošené kozákmi, v roku 1660 bolo počas poľsko-švédskej vojny obsadené Švédmi a v roku 1662 litovskými vojskami. V roku 1706 bolo mesto zdevastované vojskom švédskeho kráľa Karola XII. Okrem toho mesto v tomto období postihol aj pogrom Židov a výrazne posilnil vplyv katolicizmu. Mesto v tomto období prešli značnou premenou. V roku 1784 bol v meste kráľom Stanislavom Augustom slávnostne otvorený Kráľovský kanál (neskôr Dnepersko-bužský prieplav). Po treťom delení Poľska v roku 1795 pripadlo mesto Ruskej ríši. Statky v meste získal ruský generál Alexandr Vasilievič Suvorov. V roku 1812 sa pri Kobryne odohrala bitka medzi ruskými a napoleonskými vojskami. Ruské vojská vyhrali, no v meste vyhorela väčšina domov. V 19. storočí významne vzrástol počet obyvateľstva, kým v roku 1857 v meste bývalo zhruba 4,3 tisíca obyvateľov, ku koncu storočia až vyše 10 000, pričom 64,8% boli Židia. Významný vplyv v meste mal chasidizmus. Mesto prosperovalo, darilo sa obchodu i výrobe. Kobryn sa stal významným dopravným uzlom, kadiaľ viedla železnica i Kráľovský kanál. Časté boli požiare.[3][1]
Počas 1. svetovej vojny bol Kobryn v roku 1915 okupovaný nemeckými vojskami a v roku 1919 bol v rámci poľsko-sovietskej vojny obsadený poľskou armádou. Po Rižskom mieri v roku 1921 sa mesto definitívne stalo súčasťou Poľska. Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa pri meste uskutočnila bitka medzi Nemcami a Poliakmi a následne bolo mesto v roku 1939 obsadené sovietskou armádou a začlenené do Bieloruskej SSR. V tomto období tvorili väčšinu obyvateľstva (cca. 70 %) Židia. Väčšina zo židovského obyvateľstva neprežila druhú svetovú vojnu, pretože boli nemeckými nacistami internovaní v gete a vyvraždení. Po vojne mesto zostalo súčasťou Sovietskeho zväzu a po jeho rozpade v roku 1991 pripadlo Bielorusku.[1][3]
Pamiatky v meste
Medzi významné miesta v meste patrí:[1][3]
- Spasský kláštor (barokový kláštor doložený už v roku 1465, tradične datovaný od 1497, prestavaný v barokovom štýle 17. – 18. stor., v druhej polovicu 19. storočia vyhorel, obnovený v období Druhej poľskej republiky v roku 1920)
- Chrám svätého Mikuláša (pol. 18. stor.)
- klasicistický kaštieľ z roku 1794, bol zničený počas 2. svetovej vojny, v roku 1948 obnovený, nachádza sa tam časť expozície vojensko-historického múzea nazvaného podľa generála Alexandra Vasilieviča Suvorova, ktorý tam v rokoch 1797 – 1800 prebýval)
- Katedrála Alexandra Nevského (19. stor)
- Chrám svätého Petra a Pavla (1862 – 1864, obnovený koncom 20. storočia)
- Kostol Usnutia Presvätej Bohorodičky, rímskokatolícky klasicistický chrám z 19. storočia
- synagóga z 18. storočia, jedna z najväčších synagóg v Bielorusku, dnes chátra
- klasicistické meštianske budovy
- Suvorovov park, jeden z najstarších parkov v Bielorusku, vznikol v roku 1768
Známe osobnosti
- Oscar Zariski, matematik židovského pôvodu, držiteľ Wolfovej ceny
- Alexandr Vasilievič Suvorov, ruský vojvodca, jeden zo zakladateľov ruského vojenstva, sídlil v meste
Galéria
-
Kostol svätého Juraja v Kobryne
-
Kostol Usnutia Presvätej Bohorodičky
-
Spasský monastier, bieloruská národná pamiatka
-
Pamätník bitky pri Kobryne medzi ruskými a napoleonskými vojskami
-
Budova štátneho gymnázia Márie Rodziewiczówej, bieloruská národná pamiatka
-
Starý meštiansky dom v Kobryne.
-
Hrob Aleksandra Mickiewicza, brata Adama Mickiewicza na starom cintoríne v Kobryne
-
Park generála Suvorova
-
Budova bývalej radnice
-
Múzeum generála Suvorova v Kobryne
Referencie
- ↑ a b c d e f Kobryn. In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ BERESTIA LAND (UKR. BERESTEIS'KA ZEMLIA). In: KATCHANOVSKI, Ivan; KOHUT, Zenon E; NEBESIO, Bohdan Y; YURKEVICH, Myroslav. Historical Dictionary of Ukraine. 2. vyd. Lanham, Toronto, Plymouth, UK : Scarecrow Press, Inc., 2013. (Historical dictionaries of Europe.) ISBN 978-0-8108-7847-1, 978-0-8108-7845-7. S. 43.
- ↑ a b c d Irina Yelenskaya. Kobryn - Cultural Heritage Card . shtetlroutes.eu, . Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kobryn
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk