Princíp činnosti sytému

Knickebein bol rádionavigačný systém vyrobený firmou Telefunken, používaný letectvom Tretej ríše počas druhej svetovej vojny na podporu nočného bombardovania Spojeného kráľovstva. Využíval rádiové lúče typu Lorenz, podobne ako sytém X-Gerät. V porovnaní s ním bol jednoduchší a menej presný, ale do lietadiel nebolo potrebné montovať dodatočné rádioprijímače, pretože pracoval na rovnakých frekvenciách ako prístroje pre systém Lorenz. V RAF bol systém označený kódom Headache.

Princíp činnosti

Systém Knickebein tvorili dva rádiové lúče typu Lorenz. Frekvencie vysielania boli 30, 30,5 a 33,3 MHz. Jeden lúč bol navádzací, smeroval od vysielača na cieľ náletu. Druhý lúč ho križoval v bode pre vypustenie bômb. Lietadlo malo pred cieľom letieť v osi smerového lúča a po zachytení signálu druhého lúča vypustiť bomby. Do konca roku 1939 mala Luftwaffe k dispozícii tri vysielače systému Knickebein: v Kleve, Stollbergu a Lörachu. Anténny systém mal výšku 30,5 m a šírku 96 m. Zariadenie bolo uložené na železničnom podvozku s možnosťou pohybu po kruhovej koľajovej dráhe pre presné nasmerovanie podľa aktuálnej potreby. Po obsadení Francúzska boli postavené ešte koncom leta 1940 dva ďalšie vysielače v Breny a Beaumont-Hague.

Protiopatrenia

Proti systému Knicebein boli v Spojenom kráľovstve použité najskôr improvizované systémy rušenia a neskôr bol vyvinutý špeciálny rušiaci systém Aspirin. Do prevádzky bol uvedený v septembri 1940, počas kampane bombardovania Londýna. Rušenie nebolo veľmi účinné, ale na posádky malo aj psychologický efekt. Vedeli, že obrancovia systém poznajú a teda poznajú aj polohu lúčov a cieľ daného náletu. Nad cieľom a na príletovej trase mohli pripraviť intenzívnejšiu obranu.

Pozri aj

• Y-Gerät

Zdroje

• PRICE, Alfred. Nástroje temnot. Historie elektronické války 1939 - 1945. Praha : Mladá fronta, 2006. 272 + 16 s. ISBN 80-204-1373-1. (česky)