A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kleisthenes alebo Kleisthenés (starogr. Κλεισθένης – Kleisthenes, iný prepis: Kleisthenés) bol sikyónsky tyran vládnuci v 6. storočí pred Kr.[1]
Kleisthenes pochádzal zo sikyónskej aristokratickej rodiny Orthagorovcov. V Sikyóne vládol približne od roku 595 pred Kr. do roku 570 pred Kr.. Kleisthenes bol zameraný protidórsky a protiargejsky. Okolo roku 590 pred Kr. sa zapojil do prvej „svätej vojny" za oslobodenie Delf z nadvlády mesta Krisy. Taktiež viedol vojnu proti Argu. Jeho dcéra Agaristé sa vydala za Megakla.[1]
Tyrania v Sikyóne
V 7. stor. pred Kr. sa v Sikyóne zmocnil vlády tyran Orthagoras, pôvodným povolaním mäsiar a založil dynastiu, ktorá sa udržala viac ako sto rokov.[2][3] Vládu ale zrejme nemal až tak pevne v rukách, lebo dórske aristokratické fýly si zachovali nadvládu nad pôvodným obyvateľstvom.[2] V najstaršom gréckom spoločenskom zriadení bol jeho základom rod (genos), z rodov sa skladali bratstvá (frátrie), z bratstiev kmene (fýly) a z nich kmeňové zväzy („národy") Rod bol pevnou jednotkou a na jeho čele stál starešina (archón).[4]
Do Sikyónu sa dórske kmene prisťahoval zo severu (cca 12 stor. pred Kr.) a pôvodné achájske obyvateľstvo si podmanili.[5] Nadvládu dórskych fýl zlomil až Orthagorov druhý či tretí potomok Klesthenes, ktorý sa za pomoci utlačovaného ľudu dostal k moci a stal sa tyranom (samovládcom). Urobil to ale so zmyslom pre humor. V rámci svojej reformy dal dórskym fýlam nové mená Hyatai, Oneatai a Choireátai (slovensky: Svine, Somári a Prasatá). Kým dórske fýly zosmiešnil, iónsku nazval naproti tomu Aschilaoi, Vládcovia ľudu.[2] Názvy týchto fýl zmenili Sikyónčania až 60 rokov po jeho smrti na Hylleovia, Pamfylovia, Dymanati a štvrtej fýle dali meno po Adrastovom synovi Aigialeovia.[5] Kleisthenes opierajúc sa o iónske ľudové masy tak politicky a aj kultúrne dórsku aristokraciu odstavil. Kleisthenes zašiel pritom dokonca až tak ďaleko, že zakázal aj recitácie Homérových hymnov. Tým sa vysvetľovala tiež jeho politika orientovaná proti Sparte a dórskym vyšším vrstvám v Grécku.[6]
Adrastov kult
Už od pradávných čias Heléni v čase vinobrania oslavovali spevom a tancom za doprovodu dithyrambu sviatok Dionýza, boha vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy. V Sikyóne sa ale podľa svedectva historika Herodota velebil hrdina Adrastos tým istým spôsobom ako inde Dionýzos.[7] Adrastos bol mýtický hrdina, ktorý ako jediný zo siedmich argejských vodcov prežil vojnu s Tébami (tzv. vojnu Siedmi proti Tébam), pretože mohol ujsť na svojom koňovi Arionovi, plodu lásky bohyne Demeter a Poseidóna.[8] Keď sa po rokoch ich potomkovia opäť vypravili proti Tébam a svojich otcov pomstili, ako jediný z vodcov zomrel Adrastov syn Aigialeus. Adrastos sa nato zo straty svojho syna utrápil na smrť.[9] Keďže uctievanie Adrasta bolo dórskym sviatkom, Kleisthenes ho preniesol na boha Dionýza a prikázal uctievať hrdinu Melanippa, slávneho obracu Téb vo vojne Siedmi proti Tébam.[7]
Kleisthenove vojnové ťaženia
Krátko potom, ako sa Kleisthenes stal v Sikyóne taranom, viedol vojenské ťaženie za oslobodenie Delf z nadvlády mesta Krisy v tzv. prvej svätej vojne.[1] Pri ďalšej vojne, ktorú Kleisthenes viedol s Argom nie je známy ani dátum, dôvod alebo jej trvanie.[10] Je ale známe, že podstatnú časť stavebnej činnosti v Sikyóne financoval z vojnovej koristi.[6]
Manželstvo Agaristy
Podľa starovekého historika Herodota, Kleisthenes po svojom olympijskom víťazstve v tethrippe (v roku 572 pred Kr.) učinil vyhlásenie, že ktokoľvek z významných Helénov, ktorý má v úmysle oženiť sa s jeho dcérou Agaristou, nech sa do šesťdesiatich dní dostaví do Sikyónu, kde sa môže o ňu uchádzať svojim vystupovaním a on do roka vyvolenému svadbu vychystá. Keďže Kleisthenovo bohatstvo a autorita bola všeobecne známa, do Sikyónu prišlo mnoho pytačov z celého Grécka.[11]
Kleisthenes sa po roku rozhodol dať ruku svojej dcéry Megaklovi z aténskej rodiny Alkmeonovcov a každého z ostatných pytačov, aby si ich neznepriatelil, odškodnil jedným talentom. Z manželstva Agaristy a Megakla sa narodili dvaja synovia, Kleisthenes a Hippokrates. Kleisthenes bol zakladateľom aténskej demokracie.[12] Hippokratova dcéra Agaristé sa stala matkou slávneho aténskeho politika Perikla.[13]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 67.
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 183.
- ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 78.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 174-175.
- ↑ a b Herodotos, História, 5,68.
- ↑ a b Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 84-85.
- ↑ a b Herodotos, História, 5,67.
- ↑ Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 128.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 14.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,37,6.
- ↑ Herodotos, História, 6,126-127.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 201.
- ↑ Herodotos, História, 6,130-131.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk