Katova bašta
Henker Rondel
múzeum
Štát	Slovensko
Región	Košický kraj
Okres	Košice I
Mesto	Košice
Mestská časť	Staré Mesto
Poloha	Hrnčiarska 7
- súradnice	48°43′22″S 21°15′38″V / 48,72281994558403°S 21,260663740241352°V / 48.72281994558403; 21.260663740241352
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	1049/9
- dátum zápisu	16. 10. 1963
Otvorenie	30. september 2009
Správca	Východoslovenské múzeum
Telefón	0917 755 594
Email	lektorna.kb@vsmuzeum.sk
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Starého Mesta
Wikimedia Commons: Executioner's Bastion, Košice
Webová stránka: https://www.vsmuzeum.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Katova bašta (nem. Henker Rondel, nem. Grosse Henker Rondel, maď. Hencker bastión^[2]) je najväčšia a najzachovalejšia stavebná pamiatka zo stredovekého opevnenia mesta na Slovensku. Nachádza sa v Košiciach a jej pôvod sa datuje do 15.storočia.^[3][4]

História

Pôvodne nešlo o baštu, ale o barbakán a jej súčasné pomenovanie pochádza až z 19. storočia. V porovnaní s inými barbakánmi nápadne rozsiahlejší objekt bol vybudovaný v dvoch časovo rozdielnych fázach.^[5]

Katovu baštu nechal vystavať po roku 1441 kapitán Košíc Ján Jiskra z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka, ktorý sa podieľaj aj na spevňovaní ostatných častí opevnenia v súvislosti so zvýšeným nebezpečím obliehania mesta prívržencami Vladislava Varnenčíka. Jiskra nechal Maľovanú bránu chrániť novým modernizačným prvkom stredovekej fortifikácie – barbakánom. V prvej fáze išlo o jednoduchú polkruhovitú stavbu, stojacu samostatne od luxemburskej hradby.^[5]

Druhá etapa výstavby Katovej bašty je datovaná zhruba do rokov 1461 – 1471. Barbakán bol radikálne prebudovaný na mohutné delostrelecké teleso s desiatimi delovými komorami. Svojimi parametrami ako veľkosť a oporný systém s hlineným valom, ktorý mal tlmiť delostrelecké nálety, predstavuje Katova bašta unikátny typ fortifikačného útvaru, ktorý je prechodom od rondelového systému ku bastiónovému, bežne rozšírenému v Európe až v 16. storočí.^[5]

Múzeum

V roku 1935 sa realizovala prvá adaptácia areálu pre účely Východoslovenského múzea. V rokoch 1940 – 1943 sa uskutočnila prístavba repliky Rákociho exilového domu – Rodošto. Replika bola vybodovaná na staršom dome stojacom na severnej strane Katovej bašty. Po druhej svetovej vojne ostali priestory Katovej bašty využívané ako depozity múzea a neskôr aj ako priestory pre rôzne expozície a výstavy, ktorým slúži do dnes. Na poschodí bašty sa nachádza Galéria bašta, v ktorej sa konajú rôzne umelecké výstavy.^[2][6]

Rekonštrukcia areálu sa uskutočnila v roku 2009 a bola realizovaná z grantu Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, ktorý predložil Košický samosprávny kraj. Na rekonštrukciu bolo spolu vyčlenených zhruba 650 000 €. Stavebne bol celý areál odovzdaný do používania 30. septembra 2009.^[7][8][9]

V roku 2012 boli rekonštruované delové komory nazývané kazematy. Išlo o priestor, ktorý sa nachádza na prízemí Katovej bašty, v ktorom sa v minulosti nachádzala aj klobučnícka manufaktúra Friedricha Gebrechta a neskôr priestory na bývanie.^[10][11]

Galéria

• 

  Pohľad z ulice Stará baštová

• 

  Delo v areáli

• 

  Podchod pred vchodom do bašty a Rodošta

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katova bašta

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Košický portál Historický portál

• Katova bašta na stránkach Východoslovenského múzea