Južný trojuholník

	Južný trojuholník
	Mapa súhvezdia Južný trojuholník
Latinský názov	Triangulum Australe
Skratka	TrA
Genitív	Trianguli Australis
Symbolické vyjadrenie	trojuholník
Rektascenzia	16h
Deklinácia	−65°
Plocha	110 štvorcových stupňov; Poradie: 83
Počet hviezd; (magnitúda < 3)	3
Najjasnejšia hviezda	Atria (α TrA) ; (Zdanl. magnitúda 1,91)
Susedné súhvezdia	Pravítko; Oltár; Kružidlo; Rajka;
	Viditeľné na zemepisnej šírke +25° a −90°; Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl
	Astronomický portál; Hviezdny portál

Južný trojuholník (Triangulum australe) je malé južné súhvezdie, ktorého najjasnejšie hviezdy hviezdnej veľkosti 2 a 3 vytvárajú približne rovnostranný trojuholník. Toto súhvezdie zaviedol v roku 1603 Johann Bayer.

Hviezdy

Hviezda	Meno	Hviezdna veľkosť
α TrA	Atria	1,91^m
β TrA	β TrA	2,83^m
γ TrA	γ TrA	2,87^m

Na pomery iných súhvezdí južnej oblohy je najjasnejšia hviezda Južného trojuholníka, jeho alfa, pozoruhodne jasná. S magnitúdou 1,92 je to 41. najjasnejšia hviezda na oblohe a jedna z najjasnejších hviezd v blízkosti južného svetového pólu. Má novodobé meno Atria a oranžovú farbu.

Bezmenná beta TrA je síce o poznanie slabšia – magnitúda 2,85 – no stále ju môžeme nazvať pomerne jasnou. So vzdialenosťou 40 ly je to zároveň jedna z najbližších jasných hviezd k Zemi, žltobiela hviezda hlavnej postupnosti.

Trošičku slabšia gama TrA je treťou hviezdou obrazca trojuholníka, ktorý je približne rovnostranný. Je to biela hviezda blížiaca sa ku koncu svojho života na hlavnej postupnosti. Najväčšou zvláštnosťou tejto hviezdy je jej sprievodca – veľmi červená uhlíková hviezda označená ako X TrA. Písmenko v jej názve naznačuje, že je premenná. Zmeny magnitúdy sú sprevádzané zmenou povrchovej teploty.

V súhvezdí sa nachádza aj niekoľko ďalších pulzujúcich premenných hviezd – cefeíd. Všetky sú však aj v maxime prislabé na to, aby sa dali vidieť voľným okom.

Delta Triaunguli, hviezda ležiaca mimo obrazca trojuholníka, má vo vzdialenosti 30″ od seba sprievodcu. Ten dosahuje magnitúdu 11,5, ale nevieme, či k hlavnej zložke fyzicky patrí.

Objekty

Hoci západný okraj Južného trojuholníka prechádza cez okrajové časti Mliečnej cesty, zaujímavých objektov je v ňom pomerne málo. Pri prehliadke ďalekohľadom sa ukáže množstvo natesnaných slabých hviezd.

V súhvezdí sa nachádza otvorená hviezdokopa NGC 6025, ktorá je od nás vzdialená 2 700 svetelných rokov. Zaberá na oblohe plochu zhruba tretiny Mesiaca v splne. Jej najjasnejšia hviezda má jasnosť 7^m, preto sa lepšie pozoruje triédrom alebo malým ďalekohľadom.

Ďalšie objekty sú zaujímavé už len pre majiteľov väčších ďalekohľadov. Relatívne jasná planetárna hmlovina NGC 5979 vyzerá v 15-centimetrovom ďalekohľade ako drobný jasný disk farby vody.

V súhvezdí je tiež veľa galaxií, ale všetky sú malé a slabé. Vo vzdialenosti asi 220 miliónov svetelných rokov sa tieto galaxie združili do kopy Abell 3627. Jej súčasťou je aj špirálová galaxia ESO 137-001, ktorá sa cez kopu pohybuje rýchlosťou takmer 7 miliónov kilometrov za hodinu.

Poloha

Tri jasné hviezdy Južného trojuholníka nájdeme v blízkosti ďalších dvoch súhvezdí znázorňujúcich rysovacie pomôcky: južne od Pravítka a východne od Kružidla. Patrí medzi najmenšie súhvezdia oblohy. Pomôckou na jeho nájdenie sa môžu stať blízke jasné hviezdy alfa a beta Centauri smerujúce k Južnému krížu. Ak si ich spojnicu predĺžime do opačnej strany než leží Južný kríž, dostaneme sa nad vrchol trojuholníka tvorený hviezdou beta.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.