Jozef Šoltész
Bývalý povereník obchodu
V úrade 30. január 1951 – 21. september 1951
Funkcia vznikla Ján Bašniak
Bývalý povereník výživy (od 24.2.1948 do 6.3.1948 vykonával dočasne túto funkciu taktiež)
V úrade 9. máj 1949 – 30. január 1951
Michal Chudík Ján Bušniak
Bývalý povereník priemyslu a obchodu
V úrade 18. november 1947 – 9. máj 1949
Ján Púll Samuel Takáč
Bývalý povereník sociálnej starostlivosti
V úrade 16. august 1946 – 18. november 1948
František Komzala Ján Púll
Bývalý povereník pre súdnictvo (do 5. septembra spoločne s Ivanom Pietorom)
V úrade 1. september 1944 – 23. október 1944
Funkcia vznikla Ivan Štefánik
Biografické údaje
Narodenie	1. máj 1909 Vranov nad Topľou, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	19. marec 1977 (67 rokov) Bratislava, Československá socialistická republika
Politická strana	Československá sociálnodemokratická strana robotnícka KSS (KSČ)
Alma mater	Právnická fakulta Univerzity Komenského
Profesia	politik, diplomat
Politický portál  Biografický portál

JUDr.^[1] Jozef Šoltész, CSc.^[2] (* 1. máj 1909, Vranov nad Topľou – † 19. marec 1977, Bratislava^[3]) bol slovenský právnik a politik. Aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Bol členom KSS, resp. KSČ. Postupne bol povereníkom pre súdnictvo (spravodlivosti), sociálnej starostlivosti, priemyslu a obchodu, výživy a obchodu. Pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady, Národného zhromaždenia a Ústavodarného Národného zhromaždenia. V česko-slovenských vládach Zdeňka Fierlingera v rokoch 1945 a 1946 bol ministrom ochrany práce a sociálnej starostlivosti.

Životopis

Narodil sa vo Vranove nad Topľou. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia pôsobil ako úradník v bankovníctve a poisťovníctve.^[4] Už počas štúdia sa začal politicky angažovať, keď predsedal Združeniu sociálnodemokratických akademikov. Následne sa stal členom Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej. Počas existencie Slovenského štátu sa podieľal na odbojových aktivitách.^[5] Ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania sa stal členom odbojovej Slovenskej národnej rady. V septembri 1944 sa zúčastnil na zjazde sociálnej demokracie, pri ktorom sa sociálni demokrati spojili s komunistami. Vstúpil vtedy do KSS. Stal sa členom už prvého Zboru povereníkov, kde pôsobil ako povereník pre súdnictvo (spravodlivosti). V prvom Zbore povereníkov sa o funkciu delil s Ivanom Pietorom. Následne už v Druhom zbore povereníkov vykonával túto funkciu samostatne. Postupne vystriedal v rámci Zborov povereníkov viacero postov. Bol ešte povereníkom sociálnej starostlivosti, priemyslu a obchodu, výživy a nakoniec obchodu v roku 1951. V roku 1945 bol vymenovaný taktiež za ministra ochrany práce a sociálnej starostlivosti, ktorým bol v prvej a druhej vláde Zdeňka Fierlingera.

Po vojne pôsobil v ÚV KSS a v dočasnom ÚV KSČ. V roku 1945 patril do užšieho predsedníctva ÚV KSČ. Bol postupne poslancom dočasného Národného zhromaždenia^[6], Ústavodarného Národného zhromaždenia^[1] a nakoniec Národného zhromaždenia. Poslancom bol do roku 1954^[7]. Podporoval všetky centralistické zmeny, ktoré znižovali význam a vplyv slovenských orgánov. V roku 1948 sa stal členom komisie, ktorá riešila otázky spojené s prípravou novej Ústavy Česko-Slovenska. V roku 1966 získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského titul kandidát vied (CSc.).^[8] V období rokov 1951 až 1955 pôsobil ako riaditeľ Cukrovaru Štefana Majora v Sládkovičove. Potom pôsobil v Ústrednej správe Štátnych majetkov v Bratislave a následne v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied.^[4] V rokoch 1969 až 1972 pôsobil ako veľvyslanec ČSSR v Maroku.^{[3] [5]}

Referencie

Zdroje

• Životopis Jozefa Šoltésza