A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Johann von Sporck | |
Narodenie | 6. január 1600 Westerloh, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 16. august 1679 (79 rokov) Heřmanův Městec |
Manželka | Anna Margaretha von Linsingen (1639 - z. 1657) Eleonore Marie Katharine von Fineck |
Deti | 4 |
Odkazy | |
Commons | Johann von Sporck |
Johann von Sporck (* 6. január 1600, Westerloh, Nemecko – † 6. august 1679, Heřmanův Městec) bol bavorský a neskôr cisársky generál kavalérie.
Životopis
Narodil sa ako syn chudobného zemana na hospodárstve Sporckhof vo Vestfálsku. Mal troch bratov a sestru. Dvaja jeho bratia si tiež vybrali vojenskú kariéru.
Bojoval v tridsaťročnej vojne. V roku 1620 bojoval s Katolíckou ligou v bavorskom križiackom vojsku v bitke na Bielej hore. Vojvoda Maximilián Bavorský ho povýšil na plukovníka.
Vyznamenal sa v bojoch roku 1638 a 1641 pri Brenburgu, v bitke pri Dutlingu (1643), roku 1645 pri Jankove, kde bol ranený. V roku 1647 pomáhal povestnému Jánovi z Werthu, keď sa pokúšal odlákať vojvodovi vojsko a priviesť ho do Čiech do služieb cisára, ale pre nesúhlas vojakov sa zámer nepodarilo uskutočniť. Spork preto utiekol a za to bol vyhlásený kniežaťom Jánom z Werthu za zradcu. Zachránil sa tým, že neskôr vstúpil do služieb cisára Ferdinanda II., ktorý ho menoval vojenským radcom. Ako vojak slúžil pri vojenskom jazdectve (ako veliteľ ľahkej jazdy ) V roku 1647 dosiahol hodnosť ríšskeho slobodného pána. Po víťazstve nad Turkami v roku 1664 povýšený od cisára do stavu dedičných ríšskych grófov
Z obyčajného vojaka, ktorý sa v mladosti ani poriadne nenaučil čítať a písať, urobil závratnú vojenskú kariéru, že o ňom niektorí hovorili, že „sa vzmohol z pastiera svíň na grófa“. O šľachtictvo ani veľmi nestál, vraj mu boli bližšie peniaze. Za udelenie grófskej hodnosti údajne odmietol zaplatiť obvyklú daň a vyhlásil, že „darované grófstvo nekupujem a kúpené nepotrebujem“, cisár už potom daň viac od neho nežiadal. V roku 1673 kúpil zámok Hořiněves, aj dediny a majetky k nemu prináležiace za 206.000 zlatých rýnskych. Na ňom v roku 1674 až 1676 dal urobiť rozsiahlu prestavbu v barokovom štýle. V roku 1675 ešte prikúpil ďalšie obce ako napríklad Vřešťov, Čenice, Vilantice a kostol v Chotěborkách od Leonarda Luxa z Luxensteina.
Spork slúžil verne pod velením generála Raimonda Montecuccoliho proti Švédom v Poľsku, v spojeneckom vojsku, v rokoch 1657 až 1660, keď Švédov z Schleswicka-Holštajnska a Dánska vyhnali. Potom bojoval v Uhorsku spolu s Raimondom Montecuccolim proti Turkom a zaslúžil sa so svojim jazdeckým regimentom o hlavný podiel na víťazstve v bitke pri cisterciánskom kláštore Svätého Gotthardta pri Rabe 1. augusta 1664. Za to bol vymenovaný za veliteľa cisárskeho jazdectva a povýšený do grófskeho stavu. Zúčastnil sa taktiež na potlačení sprisahania Mikuláša Zrínskeho proti cisárovi Leopoldovi I. keď úspešne v roku 1670 bojoval proti povstalcom. Viedol žoldnierske vojsko proti povstalcom Gašpara Piku, dobyl Oravský hrad a povstalcov 25 liptovských a oravských richtárov, ktorí sa pripojili k povstaniu, nechal 28. novembra 1672 popraviť narazením na koly, vojenského veliteľa zastrelením mušketou do hlavy, pobočníkov Piku zavesením na črevách, za rebro a obesením. Nedochoval sa hodnoverný počet popravených, ani spôsob ich exekúcie. Dochovali sa však až 4 rôzne podoby plagátov informujúcich o tom čo sa pod Oravským hradom dialo, každá rytina si však odporuje v počtoch aj forme popravených. [1] Voči tejto poprave, presnejšie jej brutalite, protestovala cisárska rada a nariadila generálovi zdržať sa ďalších popráv. Ak by pokračoval v popravách, tak mu hrozil panovník odvolaním z funkcie veliteľa vojsk.[1] Opäť bojoval s Montecuccolim 1674 - 1675 proti Francúzom v Holandsku na Rýne.
Rodina
Bol dvakrát ženatý, prvý raz s Annou Markétou z Linsingenu, a druhý raz s Eleonórou Katarínou z Finecku (v roku 1675). Z druhého manželstva mal dvoch synov Františka Antona a Frederika Leopolda, dcéry M. Sabínu (vydatú roku 1680 za Karla Františka Sweertsa, neskôr roku 1695 za pána z Schönbergu) a Annu Katarínu (vydatá najskôr Šafgočová, potom Vrabská a od r. 1695 Daunová). Mal ešte aj nemanželského syna Jána Juraja.
Zomrel na zámku v Heřmanovom Městci (Schloss Hermannstädtel) ako generál jazdectva a cisársky radca pochovaný, je v Lysej.
Referencie
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk