A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jiří Navrátil | |
český prekladateľ, publicista a významný skaut | |
Jiří Navrátil (2015) | |
Narodenie | 10. september 1923 Lipsko, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 16. január 2017 (93 rokov) Praha, Česko |
JUDr. Jiří Navrátil (* 10. september 1923, Lipsko – † 16. január 2017, Praha) bol český prekladateľ, publicista a významný český skaut, ktorý zažil všetky tri zákazy Junáka – českého skauta a jeho obnovenie. Bol členom protinacistického odboja a aktívne sa v máji 1945 podieľal na pražskom povstaní. V roku 1949 sa zúčastnil spolu s ďalšími skautmi, napr. Dagmar Skálová, nepodareného pokusu o protikomunistický prevrat, za ktorý bol odsúdený na 20 rokov odňatia slobody. Niekoľko rokov strávil v Jáchymove, kde pracoval v uránových baniach. Neskôr bol kvôli chorobe presunutý inam. Bol prepustený na amnestiu v roku 1960.
V roku 1968 sa podieľal na znovuobnovení skautingu v Česko-Slovensku. Pri tretej obnove skautingu v roku 1989 sa stal členom Ústrednej rady Junáka. V roku 1992 bol zvolený za starostu, od začiatku tisícročia až do svojej smrti bol prvým zástupcom starostu Junáka – českého skauta.
Život
Narodil sa v rodine významného českého diplomata v nemeckom Lipsku, kde jeho otec pôsobil vo funkcii československého konzula.[1]
Čoskoro po Jiřího narodení však bol povolaný späť na Ministerstvo zahraničných vecí do Prahy.[1] Od 3. triedy, kedy bol otec preložený ako konzul do Stuttgartu, navštevoval mladý Jiří v Nemecku dva roky waldorfskú školu. Kvôli češtine sa sám neskôr vrátil do Česko-Slovenska a všeobecnú školu dokončil na Durychově námestí v Prahe. Gymnázium študoval v Bučoviciach na Morave, kde žil u príbuzných, a po návrate otca do Prahy prestúpil na Reformné reálne gymnázium Dr. Edvarda Beneša.[2]
V roku 1937 sa cez svojho spolužiaka zapojil do skautského hnutia. Najprv sa stal členom 4. a potom aj 2. oddielu Zväzu skautov a skautiek ČSR, ktorý viedol spisovateľ Jaroslav Foglar.[2] Po zákaze skautingu v roku 1940 fungoval Jiřího oddiel v ilegalite ako dorast Klubu českých turistov.
Po maturite na reálnom gymnáziu nastúpil Jiří Navrátil do kancelárie firmy zaoberajúcej sa autobusovou dopravou, ktorej riaditeľom a spolumajiteľom sa medzitým stal jeho otec. Niektorí ľudia z vedenia firmy, medzi nimi aj jeho strýko František Holub, boli zapojení do odbojovej činnosti a po ich odhalení Nemci podnik zabavili.
V roku 1944 zatklo Jiřího Navrátila a ďalších skautských vedúcich Gestapo. Za pomoci morzeovky sa im však podarilo dohovoriť, ako budú vypovedať, a väčšina z nich nakoniec neskončila v koncentračnom tábore – Jiří bol napríklad zaradený do pracovných oddielov Organizácie Todt. Čoskoro však utiekol a až do konca vojny sa skrýval. Pritom sa plne venoval ilegálnej činnosti a v máji 1945 sa aktívne zúčastnil Pražského povstania.[3]
Od roku 1945 študoval na právnickej fakulte, ale po protestnom pochode vysokoškolákov na Hrad 25. februára 1948 bol ako činovník Junáka zo štúdií vylúčený. Zúčastnil sa aj potlačeného protikomunistického povstania: na jar roku 1949 ho vyzvala skautská činovníčka Dagmar Skálová, aby zmobilizoval starších skautov. Tí mali pôsobiť ako spojky pri Protikomunistickom puči pripravovanom vojenskou skupinou Praha-Žatec. Veliteľom povstania mal byť, vtedy už zatknutý, generál Karel Kutlvašr. Tajná polícia však celú akciu od začiatku pozorne sledovala a 17. mája 1949 (pôvodne plánovaný dátum povstania) večer takmer všetkých skautov pozatýkala. Následné výsluchy v Ruzyni prebiehali podľa „osvedčených“ metód – bitie, vydieranie, psychický teror. Opäť vďaka morzeovke a ďalším skautským „praktikám“ sa však zatknutým podarilo utajiť skutočné množstvo zapojených skautov a rozsah činnosti. V auguste 1949 s nimi komunisti usporiadali „skautský proces“. Jiří Navrátil dostal trest 20 rokov žalára za vlastizradu.
Po skončení procesu ho spoločne s ďalšími skautmi previezli do jáchymovských uránových baní.[2] Sprvu boli umiestnení na Vykmanově a neskôr pracovali na Rovnosti. Okamžite tu založili Roverský kmeň Rovnost, ktorý potom vyvíjal rozsiahlu činnosť: v lágri, kde bola zakázaná tlač a akékoľvek písacie potreby, získaval správy za pomoci vylúčených vysokoškolákov nasadených do baní, organizoval spojenie s rodinami, posielal listy, zháňal lieky, pomáhal spoluväzňom v zlom psychickom stave, organizoval tajné omše, prednášky, jazykový kurz a dokonca založil „vydavateľstvo“, v ktorom vyšlo osemnásť zväzočkov vôbec prvých českých samizdatov. Po dvoch rokoch väzenia Jiří Navrátil ťažko ochorel zápalom obličiek, a preto bol odvezený do väznice v Hradci Králové, potom do Plzne na Bory a do väznice v Pardubiciach. Na Jáchymovsko sa ešte na čas vrátil, prešiel aj Mírovom, Ilavou a Leopoldovom. Z Leopoldova bol 11. mája 1960 prepustený na amnestiu.[2]
Po návrate z väzenia žil so svojimi rodičmi v Prahe a to v jednej miestnosti v Šáreckom údolí, kam ich komunisti násilne vysťahovali. V tej dobe tiež spoznal svoju budúcu manželku, dcéru spoluväzňa JUDr. Františka Váleka. V ďalších rokoch pracoval ako čistič bazénov v Parku kultúry a oddychu, potom ako pomocná sila po rôznych výstavách a v rokoch 1962 – 1968 ako údržbár. Vedľa toho sa živil prekladmi, najprv však pod cudzím menom, a potom prispieval do redakcie aktualít a zaujímavostí Československého rozhlasu. V roku 1968 sa stal členom redakcie nového týždenníka Doba.[3] V tom istom roku, keď sa nakrátko podarilo obnoviť skautskú organizáciu, bol Jiří Navrátil zvolený členom náčelníctva Junáka. Po zákaze týždenníka Doba v septembri 1969 sa živil ako tzv. voľný novinár a aj naďalej prekladal z nemčiny, angličtiny a francúzštiny. Pre nakladateľstvo Odeon preložil rad kníh. S manželkou Bělou bývali vtedy v jednej izbe v rozdelenom byte Na baště sv. Jiří, kde sa im v máji 1977 narodil syn Tomáš. Rok nato preto nastúpil do vydavateľstva Vyšehrad ako redaktor kultúrnej rubriky týždenníka Naše rodina.[3]
V decembri 1989 sa na pol roka ujal funkcie šéfredaktora denníka Lidová demokracie.[2] Zároveň sa stal aj členom ústrednej rady Junáka – zväzu skautov a skautiek ČR a vykonával v ňom funkciu zahraničného spravodajcu. V roku 1992 bol zvolený za starostu Junáka. Do roka 2016 sa účastnil s členmi Masarykova demokratického hnutia, skauty a svojou paní aktívno vzpomienkových akcí odboja proti totalitnému režimu (Mene Tekel, Milada Horáková a ďalšie) i vzpomienok na nášho prvého česko-slovenského prezidenta.
Jeho manželkou bola Běla Navrátilová, rod. Válková, dcéra spoluväzňa dr. Válka, majú spolu syna Tomáša. V roku 1989 bol zakladajúcim členom Masarykovho demokratického hnutia a až do svojej smrti členom jeho predsedníctva. Bolo radosť s ím pracovať. [4] Jiří Navrátil dlhodobo žil na Prahe 6. Zomrel po niekoľkých pobytoch v nemocnici v Prahe.
Ocenenie
Jiří Navrátil je nositeľom mnohých českých a zahraničných skautských vyznamenaní – v roku 2002 mu, ako prvému z východnej Európy, udelil Svetový výbor WOSM najvyššie svetové skautské vyznamenanie Bronzový vlk.[2] Jiří Navrátil je tiež držiteľom Vyznamenania Zlatej lipy ministra obrany ČR za činnosť v 2. a 3. odboji a Medaile T.G.M. udeľovanej Masarykovím demokratickým hnutím.[3]
Bol čestným členom prístavu Modrá Flotila – Nymburk.
Referencie
- ↑ a b Jiří Navrátil (1923), ustrcr.cz
- ↑ a b c d e f Skaut Navrátil: s Foglar som sa rozišiel v zlom. Teraz vidím, že to bola chyba, lidovky.cz, 16. januára 2017
- ↑ a b c d JUDr. Jiří Navrátil (1923–2017) – Životopis
- ↑ Preclík Vratislav: Za doktorem Jiřím Navrátilem, in ČAS., časopis Masarykova demokratického hnutí, číslo 117, str. 1-4, ročník XXV., leden-březen 2017, registrace Ministerstva kultury ČR,č.7435, Registrace ISSN 1210-1648
Externé odkazy
- JUDr. Jiří Navrátil - praha6.cz
- Celý život skautem - příběh Jiřího Navrátila - youtube.com
- Příběhy našich sousedů - Jiří Navrátil
- 20. století Jiřího Navrátila - youtube.com
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří Navrátil na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk