A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jenkovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Sobrance |
Región | Zemplín |
Nadmorská výška | 109 m n. m. |
Súradnice | 48°39′15″S 22°12′31″V / 48,654167°S 22,208611°V |
Rozloha | 14,86 km² (1 486 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 410 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 27,59 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1288 |
Starosta | Jaroslav André[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 072 52 |
ŠÚJ | 522554 |
EČV (do r. 2022) | SO |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Webová stránka: jenkovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Jenkovce sú malá obec v okrese Sobrance. Leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny.
Dejiny
Po prvý raz sa spomína v roku 1288. Od stredoveku patrila viacerým zemepánom, Jenkeiovcom, Lesteméryovcom, Naďmiháliovcom, neskôr v 18. storočí, Horváthovcom, Mokčaiovcom a v 19. storočí Ibrániovcom. V roku 1715 žilo v obci 7 poddanských domácností, podľa súpisu z roku 1828 tu bolo 83 domov a 725 obyvateľov, v roku 1869 mala 788 a v roku 1910 724 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom, povozníctvom a domácim remeslom, tkáčstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Užskej stolice. V rokoch 1938-1945 bola pripojená k Maďarsku.
Symboly obce
V dostupných prameňoch na Slovensku ani v zahraničí sa nepodarilo nájsť obecnú pečať s originálnym znamením. V Altenburgerovej zbierke pečatí v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti sa takáto pečať nenachádza a rovnako neúspešný bol aj výskum v archíve Slovenského ústavu kartografie a geodézie v Bratislave. Vzhľadom na tieto skutočnosti a nedochovanie druhotných správ, poukazujúcich na existenciu staršieho pečatidla s pečatným obrazom, sa pristúpilo k tvorbe úplne nového erbu. Vychádzalo sa pri tom z tradičného zamestnania obyvateľstva v minulostí, ktorým bolo poľnohospodárstvo, na čo poukazuje aj dodnes stojaci funkčný mlyn zo začiatku 19. storočia, ktorý nové pečatné znamenanie aspoň symbolicky znázorňuje.
Erb obce Jenkovce tvorí: V zelenom poli štítu strieborný biely mlyn so zlatým (žltým) kolesom a strechami, pod ním dva skrížené zlaté (žlté) zväzky obilných klasov. Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Klasicistická kúria, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou zo začiatku 19. storočia. Fasáde dominuje stredný trojosový rizalit s polkruovo ukončenými oknami a trojuholníkovým štítom. Fasády sú členené zdvojenými pilastrami.[4] Kúria je zasadená do chráneného prírodnokrajinárskeho parku.[5]
- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová pôvodne baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1770. Úpravami prešiel v roku 1886, 1893 a v rokoch 1923-1924. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho úpravy z roku 1893.[6] Fasády sú členené termálnymi oknami, veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. Nad portálom je umiestnená dekoratívna rozeta.
- Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku 1903. Interiér je zaklenutý korýtkovou klenbou. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho výstavby.[7] Fasády sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami lemovanými pilastrami a profilovanou suprafenestrou. Veža vyrastajúca zo štítového priečelia vo forme rizalitu s nárožným kvádrovaním je členená kordónovými rímsami, v hornej časti pilastrami a slepými oblúkmi, ukončená je ihlancovou helmicou.
Kultúra
Vďaka Alžbete Mišleyovej, ktorá bola riaditeľkou tunajšej pobočky základnej umeleckej školy sa pravidelne každý rok uskutočňovali koncerty žiakov ZUŠ. Jedným z absolventov tejto ZUŠ je dirigent Adrian Kokoš.
Osobnosti obce
Rodáci
- Tihamér Margitay (* 1859 – † 1922), maďarský maliar
- Július Béreš (* 1939 – † 2013), archeológ
- František Ruščák (* 1941), jazykovedec
- Jaroslav Bán, elektronik
- Jozef Bán, biochemik
- Ján Bán, matematik
- Adrian Kokoš, 1978 dirigent
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Jenkovce . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Jenkovce - Kostol sv. Štefana kráľa . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Jenkovce - Kalvínsky kostol . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk