A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jalta (Ялта) | |||
mesto | |||
Pohľad na Jaltu z mora
| |||
|
|||
Oficiálny názov: Ялта – Jalta | |||
Štát | Rusko (de facto) Ukrajina (de iure) | ||
---|---|---|---|
Región | Krym | ||
Nadmorská výška | 40 m n. m. | ||
Súradnice | 44°30′15″S 34°09′23″V / 44,504167°S 34,156389°V | ||
Rozloha | 28,29 km² (2 829 ha) | ||
Obyvateľstvo | 79 400 (2007) | ||
Hustota | 2 806 obyv./km² | ||
Primátor | Sergij Brajko | ||
Časové pásmo | MSK (UTC+4) | ||
PSČ | 298600 – 298639[1] | ||
Telefónna prevoľba | +7-865[1] | ||
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
| |||
Poloha mesta v rámci polostrova Krym
| |||
Webová stránka: www.yalta-gs.gov.ua | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Jalta (rus. Ялта; ukr. Ялта; krymskotat. Yalta) je prímorské letovisko na severnom pobreží Čierneho mora a na južnom pobreží polostrova Krym (t.j. na uzemí, ktoré si v súčasnosti nárokuje Rusko aj Ukrajina). Mesto sa nachádza na mieste starej gréckej kolónie založenej gréckymi námorníkmi, jednej z mnohých krymských zátok obklopené Krymskými vrchmi.
V meste je stredomorské podnebie, takže mesto je obklopené početnými vinicami a ovocnými sadmi v jeho okolí. Na severozápad od mesta sa nachádza najvyšší vrch Krymu – Roman-Koš (1 545 m).
Zloženie obyvateľstva
Podľa sčítania ľudu v roku 2007, v meste bývalo 79 400 obyvateľov. Podľa etnika v meste žije až 48,3 % Rusov; 25,7 % Ukrajincov; 21 % krymských Tatárov; 2 % Bielorusov a iné etnické skupiny.
Dejiny
Mesto sa prvýkrát spomína v 12. storočí ako prístav a rybárska osada. V 14. storočí sa stala súčasťou siete Janovských obchodných kolónií. Na konci 15. storočia bolo toto územie obsadené Osmanskou ríšou a stalo sa súčasťou Krymského chanátu. V roku 1783 sa mesto pripojilo k Ruskej ríši. V Livadijskom paláci na južnom predmestí Jalty sa počas II. svetovej vojny konala Jaltská konferencia zástupcov ZSSR, Spojeného kráľovstva a USA. Medzi najkrajšie architektonické pamiatky mesta patrí Chrám svätého Alexandra Nevského (Jalta).
Doprava
Do mesta nevedie žiadna železnica; najbližšia stanica je v Simferopoli. S Aluštou a Simferopoľom je Jalta spojená najdlhšou trolejbusovou traťou na svete.
Partnerské mestá
- Baden-Baden, Nemecko
- Batumi, Gruzínsko
- Galac, Rumunsko
- Margate, Spojené kráľovstvo
- Nice, Francúzsko
- Pozzuoli, Taliansko
- Rijeka, Chorvátsko
- Santa Barbara, USA
- Sanya, Čína
- Ulan-Ude, Rusko
Galéria
-
Livadijský palác
-
Hrad „Lastovičie hniezdo“
-
Pamätník Lenin
Referencie
- ↑ a b Crimea, Sevastopol Switching to Russian Communications Standards (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jalta
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk