Izjaslav I. Vladimirovič (po bielorusky: Ізяслаў Уладзімеравіч) (* 979 – † 1001, Polack) v rokoch 986 – 1001 polacké knieža, vnuk Ragnvalda I., syn Rognedy a Vladimíra I. Sviatoslaviča, zakladateľ polackej vetvy Rurikovcov. Letopisy sa o ňom veľmi nezmieňujú. Po jeho pokrstení spolu s bratmi zdedil údelné Polacké kniežatstvo. V roku 1001 umrel a zanechal po sebe dvoch synov Vseslava a Brjačislava.

Pečať Izjaslava I. Vladimiroviča

Pečať Izjaslava I. Vladimiroviča, ktorú za svojej vlády používal je najstaršou písomnou pamiatkou na území východnej Európy, čo dokumentujú nadpisy (ΝΖAC**OΖO = ΝΖACΛΑOZO a ГРΑΔ***** = ГРΑΔΠΛΤСΚ) a trojzubec na pečati. Táto písomná pamiatka sa datuje do roku 986.

Deti

• Vseslav I. Izjaslavič – polacké knieža (1001 – 1003)
• Brjačislav I. Izjaslavič – polacké knieža (1003 – 1044)

Zdroj

• Alexejev L. V.: Polacká zem // Staroruské kniežatstvá X-XII storočí. Moskva. 1975.
• Zagaruľski E. M.: Západná Rus: ІХ–ХІІІ storočí. Minsk. 1998.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.