Innere Stadt (nemecká výslovnosť ; doslova Vnútorné mesto) je prvý viedenský obvod. Je to viedenské staré mesto. Do rozšírenia hraníc mesta v roku 1850 bolo Innere Stadt prakticky totožné s Viedňou. Bolo rozdelené na štyri časti pomenované podľa dôležitých mestských brán: severovýchodná Stubenviertel, juhovýchodná Kärntner Viertel, juhozápadná Widmerviertel a severozápadná Schottenviertel.^[1]

Obvod má rozlohu 2,88 km² a k 1. januáru 2016 má 16 409 obyvateľov. Je tu zamestnaných celkovo 100 745 ľudí. Pracujúci v Innere Stadt sú zväčša zamestnaní v cestovnom ruchu alebo v ústrediach veľkých podnikov, ktoré využívajú ústrednú polohu obvodu v rámci Viedne.

Poloha

Innere Stadt sa rozkladá v samom centre rakúskeho hlavného mesta. Obopína ho okružná cesta Ringstraße, ktorá bola vybudovaná v mieste bývalých mestských hradieb.

Na severovýchode hraničí s Leopoldstadtom, na východe s Landstraße, na juhu s Wieden a Mariahilfom, na západe s Neubau and Josefstadtom a na severe s Alsergrundom.

Dejiny

Keďže Innere Stadt tvorilo do roku 1850 celú Viedeň, jeho dejiny sú totožné s viedenskými dejinami do toho roku.

V roku 1850 boli dovtedajšie viedenské predmestia, ktoré sa nachádzali pred hradbami Viedne, pripojené k mestu. Z tohto dôvodu sa z dovtedajšej Viedne utvoril prvý mestský obvod, Innere Stadt, a z predmestí ďalších osem.

Roku 1858 boli staré mestské hradby zbúrané a na ich mieste bola postavená okružná trieda Ringstraße. Na novovzniknutej ulici vyrástlo niekoľko reprezentatívnych budov. Historizujúci štýl tejto ulice charakterizuje viedenskú architektúru do dnes.

V 60. rokoch 19. storočia sa po dlhých diskusiách pristúpilo k regulácii Dunaja. Mnoho ramien bolo zasypaných a hlavné riečne koryto sa tak dostalo mimo Innere Stadt. Najbližšie k centru sa tak dostalo regulované bočné rameno, takzvaný Donaukanal, tvorí hranicu medzi Innere Stadt a Leopoldstadtom.

Toto obdobie všeobecného rozkvetu vyvrcholilo Svetovou výstavou vo Viedni v roku 1873, po ktorej v tom istom roku nasledoval Krach na Viedenskej burze, ktorý ukončil obdobie takzvanej gründerskej (zakladateľskej) konjunktúry.

Pamätihodnosti

• Albertina
• Burggarten
• Burgtheater
• Císarská hrobka
• Dóm svätého Štefana
• Graben
• Hofburg
• Kärntner Straße
• Kostol Maria am Gestade
• Mestský luteránsky kostol
• Morový stĺp
• Mozartov pomník
• Peterskirche
• Prírodovedné múzeum
• Ruprechtskirche
• Škótsky kláštor
• Umeleckohistorické múzeum
• Viedenská radnica
• Viedenská štátna opera
• Viedenský mestský park
• Virgilkapelle

Znak

Znakom Innere Stadtu je červený štít s bielym krížom, ktorý je totožný s malým mestským znakom Štatutárneho mesta Viedne aj rovnomennej spolkovej krajiny. Súčasný znak pochádza z obdobia okolo roku 1270, kedy sa prvýkrat objavil na takzvaných "viedenských feníciách". Jeho predobrazom mohla byť stredoveká zástava kráľa Svätej ríše rímskej, lebo bojová zástava kráľa Rudolfa Habsburského mala podobný vzhľad.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vnitřní Město (Vídeň) na českej Wikipédii.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Innere Stadt