Hrišovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Gelnica
Región	Spiš
Nadmorská výška	475 m n. m.
Súradnice	48°57′00″S 20°55′00″V / 48,950000°S 20,916667°V / 48.950000; 20.916667
Rozloha	7,96 km² (796 ha) [1]
Obyvateľstvo	275 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	34,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	2. júl 1311
Starosta	Milan Michlík[3] (nezávislý)
PSČ	053 51 (pošta Kluknava)
ŠÚJ	543144
EČV (do r. 2022)	GL
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Obecný úrad, Hrišovce 24, 053 51 Kluknava
Telefón	4297495-6, 4473280
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hrišovce
Webová stránka: hrisovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hrišovce sú obec na Slovensku v okrese Gelnica.

Dejiny

Chotár je z veľkej časti hornatý, v minulosti okrem roľníctva poskytoval jeho obyvateľom možnosť zamestnať sa v okolitých lesoch. V stredoveku tu boli aj menšie bane na ťažbu železnej a medenej rudy.

Prvá písomná správa o existencii Hrišoviec pod názvom „terra Janchonis“ (zem Janchona) sa nachádza v listine z 2. júla 1311. Neskôr sa uvádzala pod menami „Januk“ (1345), „Gyankfalua“ (1358), „Rysowecz“ (1460), „Rysocz“ (1598), „Hrischowcze“ (1773), „Gyónfalva“ (1902) a Hrišovce (od roku 1920).

Obec patrila rodu Žehrianských (Sigrayovcov) a bola súčasťou hradného panstva Richnava. Keď roku 1460 sa stali dedičnými županmi Spiša Zápoľskí, dostali do vlastníctva okrem hradného panstva Spiš aj Richnavu. Po nich v rokoch 1528 – 1636 boli majiteľmi Spišského a Richnavského panstva, teda aj Hrišoviec, Turzovci. Poslednými majiteľmi Hrišoviec od roku 1638 do zániku poddanstva v roku 1848 boli Čákiovci.

Roku 1598 tu stálo iba 12 domov. Roku 1789 v 30 domoch tu žilo 215 ľudí a v roku 1828 v 40 domoch 292 obyvateľov slovenskej národnosti. V súčasnosti tu žije 308 obyvateľov.

Obecná správa sa v obci vyvinula už počas stredoveku. V čele obce stál richtár s 1 prísažným. Obecné dokumenty spočiatku overovali iba „podpismi“ - tromi krížikmi – znakmi negramotnosti. Až v roku 1786 si dala obec vyhotoviť pečatidlo. Stred jeho poľa tvoria tri bralá nad pažiťou, pričom zo stredného najvyššieho vzlieta fénix s hlavou otočenou doľava. Vľavo je sprevádzaný šesťhrotou hviezdou. Vpravo z kruhopisu smerom k stredu pečate stojí sv. Michal archanjel ako ozbrojenec, v pravici drží váhy a v ľavici zdvihnutý meč. Kruhopis pečate obsahuje text: SIGIL(lum).POS(sessionis).HRISOC 1786.

Zaiste nie je náhoda, že sa pečať Hrišoviec podobá obecnej pečati susednej Richnavy, ktorá má vo svojom poli taktiež fénixa, ale je kvôli odlišnosti umiestnený nad trojvrším a sprevádza ho slnko. Obe obce spoločne totiž zdieľali historické osudy. Patrili k tomu istému panstvu a uctievali patróna sv. Michala archanjela. Tento svätec bol patrónom richnavského chrámu, ktorý využívali aj Hrišovčania, keďže nemali vlastný. Istý čas boli filiou Richnavy. Spájalo ich tiež baníctvo a hámorníctvo na richnavskom panstve, ktorým sa sčasti živili ich obyvatelia v minulosti.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Panny Márie Ružencovej, jednoduchá jednoloďová stavba so segmentovým ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z 30. rokov 19. storočia.^[4] Nachádza sa tu eklektický oltár so sochou Madony s dieťaťom asi z konca 19. storočia. Kostol vznikol rozšírením kaplnky. Má hladké fasády, okná sú polkruhovo ukončené. Veža má ihlancovú helmicu.

• 
  Kostol Ružencovej Panny Márie
• 

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrišovce

Externé odkazy

• Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.