A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hrabové | |
Bytča-Hrabové | |
mestská časť | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okres | Bytča |
Historický región | Horné Považie |
Nadmorská výška | 308 m n. m. |
Súradnice | 49°12′24″S 18°33′48″V / 49,20667°S 18,56333°V |
Obyvateľstvo | 849 (31. 12. 2001) |
Prvá písomná zmienka | 1268 [1] |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
- letný čas | SELČ (UTC+2) |
PSČ | 014 01 |
Telefónna predvoľba | +421 |
EČV | BY |
Poloha v mesta v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrabové je mestská časť Bytče. Leží na severozápade Slovenska, v Žilinskom kraji, v Bytčianskom okrese.
Polohopis
Nachádza sa južne od Bytče na ľavej strane Váhu v doline Hrabovského potoka. Katastrálne územie Hrabového siaha východnou časťou do Súľovských skál a západnou časťou do bytčianskej kotliny.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o Hrabovom je v listine ostrihomského križiackeho kláštora z 6. októbra 1268. Do roku 1268 bol dedičným vlastníkom Juraj (v prameňoch ako Gurgus) a jeho syn Bedeč (Bedech). Je pravdepodobné, že vtedajší kráľ Belo IV. alebo jeho otec Ondrej II. daroval Hrabové Jurajovi už pred vpádom Mongolov do Uhorska, ktorý bol v rokoch 1241–1242. Už v roku 1261 dali Juraj a Bedeč Hrabové do zálohy Altmanovi maď. Oltuman) za 20 hrivien denárov. Neskôr, keď sa Altman oženil s Jurajovou dcérou Helenou, natrvalo mu darovali Hrabové v roku 1268. Odvtedy možno hovoriť o dedičnom vlastníctve Hrabovských.[1]
Až do zrušenia poddanstva v roku 1848 bolo Hrabové zemianskou dedinou. Všetka pôda tu patrila zemianskej rodine Hrabovskovcov. Ešte v 14. storočí im patrilo aj vtedajšie Dolné Hlboké. Hrabovskovci sa veľmi rýchlo rozvetvili a rozšírili nie len po Trenčianskej župe.
Obec sa stala mestskou časťou Bytče v roku 1971 spolu s ďalšími okolitými obcami.[2]
Názov
Obec dostala názov pravdepodobne podľa hrabového porastu, v ktorom sa nachádzala.
Vývin názvu obce
Začiatkom 20. storočia bol v rámci Rakúsko-Uhorska úradný maďarský názov obce Hrabó alebo aj Rabó.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s párom polkruhových arkierov, z roku 1690. Stojí na mieste staršej stavby, ktorej hmota mohla byť inkorporovaná do súčasného objektu. Miestnosti prízemia sú zaklenuté valenými klenbami s lunetami.[3] Obnovou prešiel v rokoch 1950-1951, keď bol adaptovaný na domov dôchodcov, 1965 a v roku 2002.[4] Fasády sú v parteri členené pásovaním, od poschodia ho oddeľuje kordónová rímsa. Poschodie je členené oknami so šambránami s rímsovými suprafenestrami. Veže sú ukončené ihlancovými helmicami.
- Kaplnka Panny Márie, neskorobaroková stavba na pôdoryse štvorca, z konca 18. storočia. Obnovou prešla v rokoch 1909 a 2009.[5] V interiéri sa nachádzajú niky zaklenuté konchou. Priečelie so segmentovo ukončeným portálom je lemované pilastrami a ukončené štítom s polkruhom.
Občianska vybavenosť
V Hrabovom je moderný rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie, vysvätený v roku 1996.
Doprava
Železničná stanica Bytča leží na štvorkoľajnej elektrifikovanej trati ŽSR č. 120 Bratislava – Žilina.[6] Budova železničnej stanice leží v katastrálnom území Hrabového. Stanica bola postavená v roku 1883. V rokoch 1910 – 11 bola rozšírená o ďalšiu koľaj. Od roku 1918 je vedená Pamätná kniha železničnej stanice Bytča. Nájdeme tu záznamy o nehodách ktoré sa tu udiali. Spomína sa tu aj nehoda pri ktorej zomrel posledný vlastník bytčianskeho zámku Gróf Baron Lothar Popper.[7] V roku 2017 bola rekonštruovaná a bola postavená rychlotrať.
Hospodárstvo
Významné firmy
V súčasnosti (2009) v Hrabovom pôsobia firmy:
- výrobca betónových prefabrikátov.
- predajca papierenských a kancelárskych potrieb.
- výrobca jednoúčelových strojov a zariadení.
- Píla.
Školstvo
V Hrabovom sa nachádza materská škola. (Prvý stupeň ZŠ bol do roku 2014 externým pracoviskom ZŠ Ulica Eliáša Lániho v Bytči, čomu bolo prispôsobené aj značenie tried od 1.C po 4.C.)
Osobnosti mestskej časti
Rodáci
- Mikuláš Hrabovský (* 1638 – † 1683), jezuita, univerzitný profesor a rektor Košickej univerzity.
Referencie
- ↑ a b KOČIŠ, Jozef; CHURÝ, Slavko. Bytča 1378 - 1978. 1. vyd. Martin : Osveta, 1978.
- ↑ PRIKRYL, Ľubomír, a kol. Bytča. Žilina : Knižné centrum, 2002. ISBN 80-8064-154-4.
- ↑ Hrabové (Bytča) . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Hrabové - Kaplnka . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Železničná stanica Bytča
- ↑ MIČUROVÁ, Miroslava. Nehody na železničnej stanici v Bytči. Žilinský večeník, marec 2004, roč. XIII, čís. 10, s. 19. Dostupné online.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk