Hospodárska politika môže byť:

• a) riadenie procesov produkcie, rozdeľovania, výmeny a spotreby statkov v konkrétnom sociálno-ekonomickom prostredí; nositeľmi hospodárskej politiky sú štát (parlament, vláda, centrálna banka, Protimonopolný úrad a pod.), nadnárodné orgány (napr. orgány EÚ, MMF), odbory, zamestnávateľské zväzy, veľké podniky a pod.^[1]
• b) teoretická (vedecká) disciplína, ktorá sa zaoberá bodom a (synonymá sú: teória hospodárskej politiky, vedecká hospodárska politika, všeobecná hospodárska politika)

Hospodárska politika štátu

Je charakterizovaná určitou hierarchiou sledovaných cieľov a voľbou nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov. Vychádza jednak z ekonomickej teórie, a jednak zo záujmu voličov. Každá vláda musí vytvoriť určitý rámec, zákony, záväzné pravidlá pre konanie subjektov, a tak vytvoriť zdravé konkurenčné miesto.

Ciele hospodárskej politiky štátu

• nízka nezamestnanosť
• cenová stabilita a nízka inflácia
• rovnováha platobnej bilancie
• pravidelné rozdeľovanie dôchodkov
• ekonomický rast

Nástroje hospodárskej politiky štátu

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nástroj hospodárskej politiky

Sú to najmä štátny rozpočet, regulácia množstva peňazí v obehu, regulácia úrokovej miery a kurzu meny, zásahy do tvorby dôchodkov, prerozdeľovanie a legislatíva.

Delíme ich na:

• kvantitatívne – efekt možno vopred vyčísliť napr. DPH
• kvalitatívne – systémové nástroje napr. reforma celého daňového systému

Iné delenie je na:

• nástroje monetárnej politiky,
• nástroje fiškálnej politiky,
• nástroje dôchodkovej politiky,
• nástroje sociálnej politiky,
• nástroje zahraničnoobchodnej politiky.
• nástroje ekologickej politiky

Druhy hospodárskej politiky

• Konjunkturálna politika
• Štrukturálna politika

Referencie