Holub hrivnák
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) holubotvaré (Columbiformes) Čeľaď (familia) holubovité (Columbidae) Rod (genus) holub (Columba) Druh (species) holub hrivnák (C. palumbus)
Vedecký názov
Columba palumbus Linnaeus, 1758
Synonymá
hrivnák obyčajný, hrivnák
Mapa rozšírenia holuba hrivnáka       Hniezdiaci       Stály       Zimujúci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Holub hrivnák (iné názvy: hrivnák obyčajný^[3], hrivnák^[4], zastarano aj hrivniak, divý holub^[5]; lat. Columba palumbus) je holub z čeľade holubovitých. Hniezdi v severnej Afrike, v západnej a centrálnej Palearktíde a v Oriente.^[6] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov holub hrivnák patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci. Dokáže obsadiť biotopy pozmenené ľudskou činnosťou, na Škandinávskom polostrove sa rozšíril smerom na sever a obsadil aj Faerské ostrovy. V rokoch 1980 – 2013 jeho stavy v Európe mierne stúpli.^[1]

Opis

Je to najväčší európsky holub. Dosahuje dĺžku 40^[7] – 42 cm^[8], hmotnosť 400 – 500 g^[9].

Na hlave, šiji a na hrdle je tmavomodrý, na prsiach červenkastosivý a inde svetlomordý až sivý. Starým holubom sa na krku tvorí golier, po bokoch biele škvrny. Samec aj samica sú sfarbení rovnako. Dôležitým poznávacím znakom je biela škvrna na krídlach, dobre viditeľná najmä počas letu.^[7]

Hlas

Upozorňuje na seba pomerne silným trepaním krídel a najtypickejší je preň zvuk „ku-ku-ku“ a „gru-úhu“ či "du-dúú, dudú du"^[8], opakované 3 – 4 razy. Samička sa ozýva slabým „grugrugruú“ opakované 2 – 4 razy.

Výskyt a stav na Slovensku

Je to sťahovavý vták, na Slovensko prilieta v prvej polovici marca a začína hniezdiť v polovici apríla, odlieta v septembri až v októbri, najčastejšie do teplejších oblastí juhozápadného Francúzska. Obýva celé územie Slovenska od nížin až po hornú hranicu lesa, najvyššie hniezdenia boli preukázané 1 250 m n. m. na Vtáčniku a 1 330 m n. m. na Poľane.^[6]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 120 000, zimujúcich jedincov 0 – 20. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.^[10] V roku 2014 LC - menej dotknutý.^[2][11][12] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.^[6]

Biotop

V starších publikáciach sa uvádza, že je plachý, divoký a že žije v prírode ďaleko od miest, kde vyhľadáva vysoké ihličnaté stromy a žije skrytým životom, no v posledných rokoch ho často stretneme aj v mestských parkoch, v blízkosti ľudských obydlí či dokonca v mestách.

Hniezdenie

Hniezdi 1 – 2 razy do roka, len ojedinele býva aj tretie hniezdenie. Vytvára veľmi nedbalé hniezdo zo suchých konárov. Rodičia sa o potomstvo striedavo starajú a mláďatá opúšťajú hniezdo približne 30 dní po vyliahnutí. Neskôr sa zdržujú v okolí hniezda a rodičia ich ešte prikrmujú.

Potrava

Ako potravu obľubuje v lesoch Európy najmä semená dubov, bukov a ihličnatých stromov, na poliach sa semenami obilnín. Zbiera aj kukuricu, hrach a šošovicu, živí sa aj semenami burín a podobne.^[9] Ak nie je dostatok semien, ozobáva aj zelené časti rastlín, mladé ihličie, puky listnatých stromov^[9], rôzne bobule, plody, hálky i koreňovú zeleninu, v obciach a mestách sa naučil na chlieb a pečivo. Príležitostne prijímajú aj živočíšnu potravu hlavne červce (Coccoidea), húsenice a kukly, tiež ale zriedkavejšie článkonožce a dážďovky. Z dôvodu príjmu vápnika žerie kamienky, mäkkýše a lastúrniky.^[9] Na rozdiel od ostatných holubov a hrdličiek žijúcich v strednej Európe vyhľadáva potravu nielen na zemi ale aj na kríkoch a stromoch. Pri zbere potravy mimo svojho teritória sa spája do malých skupín. Vo viacerých oblastiach ho poľnohospodári považujú za škodcu.

Galéria

• 

  Vajíčka

• 

  Rodič s čerstvo vyliahnutými mláďatami

• 

  Rodič s mláďatami v centre Bratislavy

• 

  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2020.2. Prístup 30. septembra 2020.
2. ↑ ^{a b} Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. . vtaky.sk, 2014, . Dostupné online.
3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, . Dostupné online.
4. ↑ hrivnák. In: Slovník slovenského jazyka, 1959 – 1968. dostupné online
5. ↑ ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106 – 113. s. 111 dostupné online
6. ↑ ^{a b c} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Alžbeta Darolová. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Holub hrivnák, s. 349 – 350.
7. ↑ ^{a b} PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
8. ↑ ^{a b} JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
9. ↑ ^{a b c d} FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
10. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
11. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online .
12. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry . Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, . Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Holub hrivnák
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Holub hrivnák
• Wikislovník ponúka heslo Holub hrivnák

Externé odkazy

• Hlas holuba hrivnáka na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Columba palumbus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Columba palumbus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ringeltaube na nemeckej Wikipédii.