Hluchavkovité

	Hluchavkovité
	; hluchavka purpurová
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	magnólie (Magnoliopsida)
Rad (ordo)	hluchavkotvaré (Lamiales)
Čeľaď (familia)	hluchavkovité (Lamiaceae)
	Linnaeus
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Hluchavkovité^[1] (Lamiaceae^[2]) alebo (skôr staršie) pyskaté ^[1]^[3] (iné názvy: pyskaté rastliny,^[4] pyskovité^[5] ; lat. Labiatae^[2]) je čeľaď z radu hluchavkotvaré (Lamiales) patriaceho do taxónu pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae).

Typovým rodom čeľade je rod hluchavka (Lamium).

Výskyt

Hluchavkovité rastú hlavne v Stredomorí,^[6] ale majú kozmopolitné rozšírenie.^[7]

Systematika

Čeľaď zahŕňa 236 rodov,^[8] do ktorých patrí veľa druhov: zdroje uvádzajú od 6700^[6] do 7200 druhov.^[8]

Čeľaď sa v nedávnej minulosti považovala za blízko príbuznú čeľadi železníkovité (Verbenaceae).^[8]^[9] V 90. rokoch 20. storočia dokonca navrhovali fylogenetické štúdie, že rody klasifikované do čeľade železníkovité by mali byť zahrnuté medzi hluchavkovité.^[10]^[11]

Využitie

Viaceré rastliny sú veľmi aromatické a používajú sa ako liečivé rastliny a koreniny: bazalka, mäta, rozmarín, šalvia, saturejka, majoránka (majorán záhradný), oregano (pamajorán obyčajný), yzop, tymian, levanduľa a perila. Niektoré druhy sú kríky alebo stromy (tík) a výnimočne aj ako popínavé rastliny^{[chýba zdroj}. Pestujú sa aj pre^{[chýba zdroj}:

atraktívny vzhľad – napr. rody koleus (Coleus) a zbehovec (Ajuga),
semená – napr. druh šalvia aztécka (Salvia hispanica; tzv. chia semienka),
jedlé hľuzy – napr. druhy koleus hľuznatý (Coleus maculosus subsp. edulis, synonymum: Plectranthus edulis),^[12]^[13] koleus jedlý (Coleus esculentus, syn. Plectranthus esculentus),^[12]^[13] koleus okrúhlolistý (Coleus rotundifolius, syn. Plectranthus rotundifolius)^[12]^[13] a čistec hľuznatý (Stachys affinis; syn. čistec Sieboldov Stachys sieboldii).^[14]^[15]

Charakteristika

Niektoré druhy vo svojich listoch a ochlpení produkujú terpén, aby odpudzovali bylinožravce. Kvety majú 5 spojených lístkov, jeden veľký piestik má 4 semenníky.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b Slovenská botanická spoločnosť: Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín, 2017 S. 62
↑ ^a ^b ^c GLIMN-LACY, Janice; KAUFMAN, Peter B.. Botany Illustrated (Introduction to Plants, Major Groups, Flowering Plant Families). : Springer Science & Business Media, 2006. 278 s. ISBN 978-0-387-28875-8. (po anglicky)
↑ pyskatý. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
↑ pyskaté rastliny. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 115.
↑ TAKAČ, Ferdinand. Chorvátsko-slovenský slovník. : Školska knjiga, 1999. 692 s. ISBN 978-953-0-40903-3. S. 580.
↑ ^a ^b BAILEY, Jill; Facts on File, Inc. The Facts on File Dictionary of Botany. : Facts On File, Incorporated, 2002. 250 s. ISBN 978-0-8160-4911-0. S. 128.
↑ HEYWOOD, Vernon H.; BRUMMITT, Richard K.; SEBERG, Ole. Flowering Plant Families of the World. Ontario, Canada : Firefly Books. ISBN 978-1-55407-206-4.
↑ ^a ^b ^c Raymond M. Harley, Sandy Atkins, Andrey L. Budantsev, Philip D. Cantino, Barry J. Conn, Renée J. Grayer, Madeline M. Harley, Rogier P.J. de Kok, Tatyana V. Krestovskaja, Ramón Morales, Alan J. Paton, and P. Olof Ryding. 2004. "Labiatae" pages 167–275. In: Klaus Kubitzki (editor) and Joachim W. Kadereit (volume editor). The Families and Genera of Vascular Plants volume VII. Springer-Verlag: Berlin; Heidelberg, Germany. ISBN 978-3-540-40593-1
↑ STEVENS, P. F.. Lamiales (Lamiaceae Family) . Angiosperm Phylogeny Website, July 2012, . Dostupné online.
↑ Cantino, P.D., Harley, R.M. & Wagstaff, S.J. 1992. Genera of Labiatae: status and classification. Pp. 511-522. In: Raymond M. Harley and Tom Reynolds (editors). Advances in Labiate Science. Richmond, Royal Botanic Gardens, Kew.
↑ Phylogeny in Labiatae s.l., inferred from cpDNA sequences. Plant Systematics and Evolution, 1998, s. 265–274. DOI: 10.1007/bf00985232.
↑ ^a ^b ^c ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie: rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 181.
↑ ^a ^b ^c PATON, A. J. et al. Nomenclatural changes in Coleus and Plectranthus (Lamiaceae): a tale of more than two genera. In: PhytoKeys 129 (2019)
↑
↑

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lamiaceae na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hluchavkovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hluchavkovité

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[SBS-1] Slovenská botanická spoločnosť: Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín, 2017 S. 62

[BI-2] GLIMN-LACY, Janice; KAUFMAN, Peter B.. Botany Illustrated (Introduction to Plants, Major Groups, Flowering Plant Families). : Springer Science & Business Media, 2006. 278 s. ISBN 978-0-387-28875-8. (po anglicky)

[3] yskatý. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)

[4] yskaté rastliny. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 115.

[5] TAKAČ, Ferdinand. Chorvátsko-slovenský slovník. : Školska knjiga, 1999. 692 s. ISBN 978-953-0-40903-3. S. 580.

[TF-6] BAILEY, Jill; Facts on File, Inc. The Facts on File Dictionary of Botany. : Facts On File, Incorporated, 2002. 250 s. ISBN 978-0-8160-4911-0. S. 128.

[heywood2007-7] HEYWOOD, Vernon H.; BRUMMITT, Richard K.; SEBERG, Ole. Flowering Plant Families of the World. Ontario, Canada : Firefly Books. ISBN 978-1-55407-206-4.

[harley2004-8] Raymond M. Harley, Sandy Atkins, Andrey L. Budantsev, Philip D. Cantino, Barry J. Conn, Renée J. Grayer, Madeline M. Harley, Rogier P.J. de Kok, Tatyana V. Krestovskaja, Ramón Morales, Alan J. Paton, and P. Olof Ryding. 2004. "Labiatae" pages 167–275. In: Klaus Kubitzki (editor) and Joachim W. Kadereit (volume editor). The Families and Genera of Vascular Plants volume VII. Springer-Verlag: Berlin; Heidelberg, Germany. ISBN 978-3-540-40593-1

[MOBOT-9] STEVENS, P. F.. Lamiales (Lamiaceae Family) . Angiosperm Phylogeny Website, July 2012, . Dostupné online.

[Cantino-10] Cantino, P.D., Harley, R.M. & Wagstaff, S.J. 1992. Genera of Labiatae: status and classification. Pp. 511-522. In: Raymond M. Harley and Tom Reynolds (editors). Advances in Labiate Science. Richmond, Royal Botanic Gardens, Kew.

[wagstaff1998-11] Phylogeny in Labiatae s.l., inferred from cpDNA sequences. Plant Systematics and Evolution, 1998, s. 265–274. DOI: 10.1007/bf00985232.

[Čer-12] ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie: rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 181.

[Pat-13] PATON, A. J. et al. Nomenclatural changes in Coleus and Plectranthus (Lamiaceae): a tale of more than two genera. In: PhytoKeys 129 (2019)

[14] ↑

[15] ↑

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]