Granodiorit vyvreté horniny
Granodiorit z oblasti Dúbravy, Nízke Tatry
Zloženie
Hlavné minerály	kremeň, plagioklas, ortoklas, biotit, amfibol
Akcesórie	titanit, zirkón, magnetit, apatit
Vlastnosti
Textúra	zrnitá
Farba	biela, sivá
Portál vedy o Zemi

Granodiorit je felzická intruzívna hornina prechodného zloženia medzi granitom (žulou) a dioritom. Patrí do skupiny granitoidov. Tieto horniny, od ktorých je voľným okom ťažko rozlíšiteľný sú si všetky veľmi podobné. Predstavuje hlbinný ekvivalent dacitu.

Označenie horniny zaviedol v roku 1893 G. F. Becker^[1].

Vlastnosti

Granodiority sú zväčša rovnomerne zrnité. Má hypidiomorfnú štruktúru. Porfýrickou štruktúrou sa vyznačuje granodioritový porfýr^[2], alebo tiež granodiority zo Škótska, s väčšími výrastlicami draselných živcov^[3].

Minerálne zloženie

Obsahuje plagioklas, draselný živec a kremeň. Plagioklas, resp. oligoklas a andezín tvorí asi 50 % a kremeň asi 30 % minerálov. Priemerný obsah SiO₂ v granodiorite sa pohybuje od 66 do 67 %, čo zodpovedá asi 22 % voľného kremeňa^[3]. Draselné živce (ortoklas, mikroklín) je spolu s bázickými minerálmi zastúpený menej významne^[4]. Z tmavých minerálov je najčastejší biotit, menej amfibol. Akcesorické minerály tvorí apatit, titanit, zirkón a magnetit.

Granodiority bez K-živcov sa označujú ako trondhjemit. Výlevným ekvivalentom granodioritov je dacit.^[5]

Výskyt

Vo svete

Tvoria podstatnú časť batolitov v Kalifornii, či Donegalského masívu v Spojenom kráľovstve^[3]. V Českom masíve je rozšírený v stredočeskom plutóne (sázavský a blatenský typ), aj v brnianskom plutóne a žulovskom masíve^[1].

Na Slovensku

V Západných Karpatoch sa granodiority vyskytujú spolu so žulou. Granodiority budujú podstatné časti kryštalinika vystupujúceho v Západných Karpatoch. V oblasti tatrika je rozšírený prašivský a ďumbiersky granodiorit, ktoré sa podieľajú na stavbe jadra Ďumbierských Nízkych Tatier. Vyskytuje sa tiež v oblasti modranského masívu v Malých Karpatoch. Vo veporiku sa vyskytuje sihliansky granodiorit s titanitom^[4]. Terciérne subvulkanické granodioritové porfýry tvoria výplň Štiavnického stratovulkánu.^[6]

Použitie

Slovenské granodiority, keďže sú značne tektonicky porušené, sa hodia len na výrobu kameniva, ako lomový kameň, do betónov atď.^[4]. Podobne ako ostatné granitoidy môže byť využívaný ako obkladový a dekoračný kameň. Z granodioritu je vytesaná napríklad Rosettská doska.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Granodiorit