Gradec alebo Grič je názov historickej časti Záhrebu na svahu Medvednice, z ktorej po spojení s Kaptolom vznikol dnešný Záhreb.

Roku 1242 vydal Belo IV. Zlatú bulu, v ktorej mesto vyhlásil za "slobodné a kráľovské mesto na kopci Gradeci záhrebskom". V rokoch 1242 až 1266 je mesto opevnené hradbami a vežami, a preto sa dodnes zachoval jeho pôvodný tvar a usporiadanie ulíc.

Gradec sa spojil s Kaptolom 7. septembra 1850, čím sa začala moderná história mesta Záhreb.

Podľa administratívneho delenia Gradec od roku 1999 patrí do mestskej štvrti Gornji grad - Medveščak.

Ulice

Dochovali sa stredoveké názvy niektorých Gradeckých ulíc, dnes sú tieto ulice premenované.

Mestské brány

Mesto malo päť^[1] alebo šesť^[2] brán, tri veľké a dve (tri) vedľajšie.

Veľké brány

• Mesnička vrata (západ)
• Nova vrata (neskôr Opatička, sever)
• Kamenita vrata (východ)

Malé brány

• Poljska vrata (pri veži Lotrščak, juh)
• Surove dverce (východ)
• Mala Mesnička vrata (západ)

Veľké brány (Kamenita, Nova i Mesnička) boli štvoruholníkové veže, cez ktoré sa vchádzalo do mesta. Malé brány boli jednoduché a mohli cez nich prechádzať len chodci. Kľúče od brán uchovávali mešťania bývajúci v ich blízkosti. Pred zatváraním brán zvonil štvrť hodiny v mestskej zvonici zvon Lotrščak, upozorňujúci mešťanov, ktorí sa zdržali za mestskými hradbami, aby sa ihneď vrátili domov.

Zo všetkých mestských brán sa dodnes dochovali len Kamenita vrata.

Historické pamiatky a kultúra

Centrom Gradecu je Markovo námestie (Markov trg), ktorému dominuje Kostol sv. Marka (postavený v 13. storočí v románskom slohu, v druhej polovici 14. storočia prestavaný a dostavaný, 1876-1882 obnovený v neogotickom štýle po zemetrasení).

Na námestí sa tiež nachádzajú:

• Banski dvori - sídlo Vlády Chorvátskej republiky
• Sídlo Chorvátskeho parlamentu (Hrvatski sabor)

Ďalšie kultúrno-historické pamiatky na Griči:

• Veža Lotrščak
• Stara gradska skupština (Starý mestský snem)
• Gréckokatolícka konkatedrála sv. Cyrila a Metoda
• Kostol Sv. Kataríny (1620–31)
• Jezuitský kláštor (dnes Galerija Klovićevi dvori)
• Jezuitská akadémia
• Palác Zrínskych (17. storočie)
• Kláštor klarisiek (1647–50, dnes mestské múzeum)
• Barokový palác Vojković-Oršić-Rauch (18. storočie, dnes historické múzeum
• Palác Pejačević (1797, neskôr divadlo, dnes prírodovedné múzeum)
• Stara gradska vijećnica (Stará mestská radnica), dnes sídlo mestského zastupiteľstva
• Paláce Dverce, Paravić, Magdalenić-Drašković, Walter, Amadé, Ratkaj a ďalšie
• Popov toranj (1247, od 1903 hvezdáreň) - veža, v ktorej sa v prípade nebezpečenstva schovávalo duchovenstvo z Kaptolu

Múzea

• Muzej grada Zagreba (Múzeum mesta Záhreb)
• Hrvatski prirodoslovni muzej (Chorvátske prírodovedné múzeum)
• Hrvatski povijesni muzej (Chorvátske historické múzeum)
• Hrvatski muzej naivne umjetnosti (Chorvátske múzeum naivného umenia)
• Muzej prekinutih veza (Múzeum ukončených vzťahov)
• Muzej Marton

Galérie

• Galerija Klovićevi dvori
• Galerija Kula Lotrščak
• Atelier Meštrović
• Galerija Gradec
• Galerija Laval Nugent

Galéria obrázkov

• 
  Kostol sv. Marka
• 
  Veža Lotrščak
• 
  Kostol sv. Kataríny
• 
  Zvonica Kostola sv. Marka
• 
  Stará mestská radnica
• 
  Chorvátsky parlament
• 
  Banski dvori - sídlo chorvátskej vlády
• 
  Záhrebská lanovka (Uspinjača)

Referencie

1. ↑ Povijesni Spomenici Grada Zagreba, Monumenta historica civitatis Zagrabiae: Diplomata. 1400-1499, svezak 2, Ivan Krstitelj Tkalčić, Emilije Laszowski, Zagreb, 1895.
2. ↑ Franjo Buntak, Povijest Zagreba, Nakladni zavod Matice hrvatske, Zagreb, 1996., ISBN 953-6014-31-9

Súradnice: 45°49′00″S 15°58′26″V / 45,816667°S 15,973889°V / 45.816667; 15.973889