A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gorgias z Leontín alebo Gorgiás z Leontín (* asi 485 pred Kr., Lentini, Sicília – † asi 380 pred Kr., Larissa ?) bol grécky sofista, učiteľ rečníctva a jeden zo zakladateľov gréckej umeleckej prózy. Pôsobil v rôznych končinách gréckeho sveta, o. i. v Aténach, kam prišiel prvýkrát roku 427 ako člen diplomatickej delegácie svojho rodného mesta.
Vo svojom filozofickom diele O nesúcne alebo o prírode dokazoval tri tézy:
- Nič nie je.
- Ak niečo je, nemožno to poznať.
- Ak to aj možno poznať, nemožno to nikomu oznámiť.
Je pravdepodobné, že Gorgiovi týmto išlo o preukázanie sofistickej schopnosti obhajovať s úspechom aj najabsurdnejšie myšlienky.
Dialektické zdôvodnenie prvej zásady sa zrejme zakladá na nesprávnom vymedzovaní významov slov „bytie“ a „nebytie“, „je“ a „nie je“ a ďalších a ich vetného spájania pri nerešpektovaní elementárnych pravidiel syntaxe. To dáva jeho tvrdeniam v kontexte dokazovania paradoxálny zmysel.
Druhá zásada je vyvodená ako paradox z názoru, že rozumové myslenie sa ukazuje natoľko autonómnym a nezávislým od mysleného, že môžeme myslieť aj to, čo nie je (lietajúci človek ap.). Medzi myslením a mysleným je teda nepreklenuteľná priepasť.
Tretia zásada vyplýva z toho, že oznamovanie je rečou, zatiaľ čo poznanie dosahujeme vnímaním, čo sú dve rozdielne veci či stavy.
Gorgiova eristická dialektika je úplným zautomatizovaním rozumového myslenia, ale jej ďalší význam spočíva v tom, že sa ňou radikálne sproblematizovala eleatská dialektika. Eristika však urobila naliehavým hľadanie nových pevných základov logického uvažovania.
Gorgias bol typom polemického mysliteľa, ktorý podobne ako Zenón z Eley staval pred súčasníkov otázky, problematizoval stanoviská, ktoré sa zdali samozrejmými. Gorgias podnecoval hľadanie nových spôsobov uvažovania, ktoré by boli efektívnejšie a správnejšie. Jeho dielo predznamenáva vznik tzv. pojmovej logiky.
Zdroj
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Ďalšia literatúra
- GRAESER, Andreas. Řecká filosofie klasického období : sofisté, Sókratés a sokratikové, Platón a Aristotelés. Preklad Miroslav Petříček. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2000. 445 s. (Dějiny filosofie; zv. 2.) ISBN 80-7298-019-X. S. 39 – 54.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk