Geostacionárna dráha

Syncom 2, prvý geostacionárny satelit

Geostacionárna dráha je kruhová dráha umelej družice umiestnenej nad zemským rovníkom vo výške asi 36 000 km. V tejto výške trvá obeh 24 hodín, takže družica obieha Zem rovnakou uhlovou rýchlosťou, akou sa otáča ktorýkoľvek bod na rovníku. V dôsledku toho je geostacionárna družica stále nad rovnakým miestom rovníka – akoby stála nad Zemou. Družice umiestnené na geostacionárnej dráhe sa používajú na telekomunikáciu, pozorovanie Zeme, navigáciu a astronomické pozorovania.

Fyzikálne interpretácia

Hľadáme dráhu, kedy jeden obeh družice nad rovníkom, je rovný otočeniu Zeme o 360° okolo osi^[1], teda jeden siderický deň (86 162,4 sekundy). Čím je teleso ďalej od stredu Zeme, tým menšou silou je k Zemi priťahované, postačuje mu menšia orbitálna obežná rýchlosť. Súčasne sa veľkosť dráhy obehu so zväčšujúcim sa polomerom zväčšuje, takže doba obehu stúpa. Túto skutočnosť môžeme vyjadriť aplikáciou tretieho Keplerovho zákona^[2] pre periódu obehu T:

${\displaystyle T=2\pi {\sqrt {a^{3} \over \mu }}}$

kde:

• a je dĺžka veľkej poloosi obežnej dráhy
• μ je gravitačný parameter centrálneho obiehaného telesa.

Z požadovanej periódy potom ľahko vypočítame veľkosť veľkej poloosi (v prípade kruhovej dráhy veľkosť polomeru), kde a = 42 164 km od stredu Zeme. Potom výška družice nad rovníkom bude o rovníkový priemer menšia, t.j 35 786 km.

Pozri aj

• Vysoká eliptická dráha (kvázi – geostacionárna dráha)

Referencie

1. ↑ Hubblov vesmírny ďalekohľad - systému prenosu dát (TDRSS) . wiki.vesmir.sk, . Dostupné online.
2. ↑ Keplerove zákony . astroportal.sk, . Dostupné online.

Astronomický portál Kozmonautický portál

Tento článok týkajúci sa kozmonautiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.