Gaius Licinius Calvus (* 82 pred Kr. – † asi 47 pred Kr.) bol rímsky rečník a básnik patriaci k neóterickej básnickej škole.

Calvus pochádzal zo starého rímskeho rodu Liciniovcov (gens Licinia) a jeho otec bol historik Gaius Licinius Macer. V rečníctve uprednosťnoval atický sloh. Spomína sa ako autor 21 rečí, z ktorých niektoré boli namierené proti Caesarovmu priaznivcovi Publiovi Vitiniovi. Je tiež zmieňovaný ako blízky priateľ básnika Catulla.

Podobne ako Catullus a Gaius Helvius Cinna, aj Calvus sa pridržiaval prísne neóterických zásad básnictva. Písal útočné epigramy, epithalamia, čiže svadobné piesne, a epillia. Jeden z nich sa volal Io podľa Diovej milenky Io.

Catullus v jednej svojej básni nazýva Calva saluputius disertus (výrečný trpaslík), takže Calvus bol zjavne malej postavy.

Literatúra

• CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.