Fyziológia rastlín

Listový zápoj v lese mierneho pásma.

Fyziológia rastlín je vedný odbor v rámci Botaniky, ktorý študuje životné pochody rastlín. Snaží sa získať komplexný obraz látkovej premeny (metabolizmu) rastlín, ktorý je dôležitý najmä z hľadiska premeny anorganických látok na organické látky v procese fotosyntézy. Študuje aj rast, vývin a reakcie rastlín na zmeny prostredia.

Dejiny fyziológie rastlín

Prvé poznatky z fyziológie rastlín získala ľudská spoločnosť z pozorovania potrieb poľnohospodárskych plodín. Počas stáročí sa ľudia zdokonaľovali spôsoby ich pestovania, aby získali čo najväčšiu úrodu.

Prvý fyziologický experiment vykonal na začiatku 17. storočia belgický fyzik Jan van Helmont. Aby zistil z čoho žijú rastliny pestoval 200 kvetináčov s vrbou a polieval ich dažďovou vodou. Napriek tomu, že rastliny výrazne narástli, po odvážení zistil, že z pôdy v kvetináči takmer nič neubudlo (úbytok pôdy bol len okolo 57 gramov). Z toho usúdil, že rastliny rastú hlavne z vody. Tento prekvapujúci záver sa podarilo dať na pravú mieru až o storočie neskôr, keď Joseph Priesley, Jan Inenhous a Jean Senebier zistili, že rastliny prijímajú oxid uhličitý zo vzduchu a vylučujú kyslík. Na začiatku 19. storočia dokázal Július Sachs, že rastliny neprijímajú s pôdy iba vodu, ale aj celý rad ďalších látok ako napr. dusík, fosfor, draslík, síru a podobne. Tento poznatok sa stal základom pre pochopenie problematiky minerálnej výživy rastlín a začiatok používania umelých hnojív.

V 20, storočí začal obrovský rozvoj fyziológie rastlín, ktorý. Medzi najvýznamnejšie výsledky patrí objav rastlinných hormónov, ktoré regulujú rast a vývin rastlín. Do značných detailov sa objasnil metabolizmus (premena látok) rastlín. Mikroskopické techniky umožnili lokalizovať jednotlivé životné pochody v rámci tela rastliny a aj v rámci jednotlivých buniek.

Súčasný význam fyziológie rastlín

Skleník s Rhododendronmi

Výsledky výskumu fyziológie rastlín nachádzajú svoje uplatnenie v poľnohospodárskych vedách, kde pomáhajú v šľachtení nových odrôd, ich ochrane proti chorobám a škodcom, ako aj vytváraniu geneticky modifikovaných organizmov. V spolupráci s taxonómiou a ekológiou, pomáha pochopiť životné potreby jednotlivých druhov rastlín a tak prispieva k ich ochrane.

Tradične (z historických dôvodov) sa do odboru fyziológie rastlín zahŕňa aj štúdium rôznych organizmov, ako napr. siníc alebo húb, aj keď tieto už v súčasnosti nie su považované za rastliny.

Vo svojom štúdiu využíva fyziológia rastlín najmä poznatky z morfológie rastlín, biochémie, analytickej chémie a najnovšie vo veľkej miere aj z molekulárnej biológie, ktorá pomáha pochopiť ako rastliny reagujú na vonkajšie podmety z prostredia a ako si regulujú svoje životné pochody. Uplatňuje sa taktiež napr. biofyzika, taxonómia, ekológia a podobne.

Najdôležitejšie oblasti fyziológie rastlín

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fyziológia rastlín

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.