Friedrich Woehler
nemecký chemik
Narodenie	31. júl 1800 Eschersheim, Nemecko
Úmrtie	23. september 1882 (82 rokov) Göttingen, Nemecko
Alma mater	Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg
Odkazy
Commons	Friedrich Wöhler
Chemický portál  Biografický portál

Friedrich Wöhler (* 31. júl 1800, Eschersheim, Nemecko – † 23. september 1882, Göttingen) bol významný nemecký chemik, známy hlavne svojou syntézou močoviny.

Životopis

V roku 1823 dokončil pod vedením profesora Leopolda Gmelina štúdium medicíny na Univerzite v Heidelbergu. Neskôr pôsobil pod Jönsom Jakobom Berzeliom v Štokholme. V rokoch 1823 – 1831 pracoval a vyučoval chémiu na polytechnike v Berlíne. Následne bol až do roku 1836 preradený na Vyššiu polytechnickú školu v Cassele. Stal profesorom chémie na Univerzite v Göttingene (Georgia Augusta University of Göttingen), kde pracoval až do svojej smrti.

Syntéza močoviny

Najväčší význam má Wöhlerova práca v oblasti organickej chémie. V roku 1828 sa mu podarilo reakciou známou dnes ako Wöhlerova syntéza zahrievaním kyanatanu amónneho pripraviť močovinu, látku pomocou ktorej cicavce vylučujú zo svojho tela nepotrebný dusík.

NH₄OCN = (NH₂)₂CO

Dnes táto syntéza považuje za míľnik konca vitalistických predstáv o tom, že na vznik organických látok je potrebná akási životná sila (vis vitalis) a preto sa nedajú pripraviť v laboratóriu.

Izoméria

Bližšie informácie v hlavnom článku: Izoméria

Zistením, že kyanatan amónny sa môže vnútornou zmenou štruktúry atómov bez zmeny hmotnosti premeniť na močovinu, Wöhler preukázal jeden z prvých a najlepších príkladov izomérie. V roku 1830, dva roky po syntéze močoviny, Wöhler publikoval spoločne s Justem von Liebigem výsledky výskumu kyseliny kyanúrovej, kyanatej a močoviny. Berzelius ju vo svojej správe pre Kráľovskú švédsku akadémiu vied označil za najvýznamnejší výskum toho roku. Výsledky boli na vtedajšiu dobu trochu nečakané a práca naznačovala ďalšie dôkazy v prospech izomérie.

Ďalšie veľké objavy

Wöhler bol tiež spoluobjaviteľom berýlia, kremíka, karbidu vápnika a mnohých ďalších prvkov. Za zmienku stojí jeho objav hliníka. Wöhler ho získal z oxidu hlinitého, pred ním sa o to isté pokúšali Humphry Davy, Hans Christian Ørsted a Jöns Jakob Berzelius. Ďalej sa mu podarilo izolovať ytrium. Zistil, že kremík dokáže izolovať vo forme kryštálov. V ďalších rokoch prispel svojimi pokusmi k objaveniu titánu, vanádu, nióbu, tantalu a uránu. Ďalej uspel pri pokuse získať čistý nikel. S dvomi svojimi priateľmi založil v Cassele továreň na jeho výrobu. Študoval tiež chinóny, alkaloidy a acetylén.

Wöhler sa ešte zaoberal výskumom meteoritov. Uskutočnil analýzu mnohých meteoritov a zistil, že niektoré z nich obsahujú organické látky. Vlastnil veľmi rozsiahlu súkromnú zbierku a mnoho rokov písal pre odborný časopis Jahresbericht der Chemie.

Spolu s Liebigom skúmal tiež benzolové zlúčeniny. Ich práca objasnila teóriu radikálov a substitúciu v chemických zlúčeninách.

Práce

Medzi jeho najvýznamnejšie odborné diela patria:

• Lehrbuch der Chemie, Dresden, 1825, 4 diely
• Grundriss der Anorganischen Chemie, Berlin, 1830
• Grundriss der Organischen Chemie, Berlin, 1840
• Praktischen Uebringen der Chemischen Analyse, Berlin, 1854.

Pozri aj

• Vitalizmus (biológia)