František Milan Borský
slovenský brigádny generál, generálmajor in memoriam
Rod. meno	Žigmund Berger
Narodenie	6. február 1889 Prievaly, Slovensko
Úmrtie	24. november 1986 (97 rokov) Nitra, Slovensko
Národnosť	slovenská
Zamestnanie	vojak
Alma mater	Vysoká škola vojnová (VŠV) v Prahe
Rodičia	Antónia Berger, Ignác Berger
Biografický portál

František Milan Borský (* 6. február 1889, Prievaly^[1] – † 24. november 1986, Nitra^[2]) bol slovenský vojak, brigádny generál, generálmajor in memoriam.

Životopis

František Milan Borský sa narodil v Sandorfe (dnešné Prievaly) v židovskej rodine Ignácovi a Antónii Bergerovým ako Žigmund Berger.

Kvôli protižidovským náladám a opatreniam prestúpil 27. apríla 1938 k Cirkvi československej a od 1. mája 1939 k slovenskej Evanjelickej cirkvi. V roku 1938 si oficiálne zmenila celá rodina Bergerová svoje priezvisko na Borský. Žigmund si zmenil meno na František Milan.

Na konci prvej svetovej vojny sa jej aktívne zúčastnil na talianskom a francúzskom fronte. Po vzniku ČSR slúžil v Miloviciach, Petržalke, Jozefove, Plzni. Po vzniku Slovenského štátu pôsobil na MNO v Bratislave. Pre židovský pôvod ho v roku 1942 prepustili z armády. Zaradili ho do pracovnej povinnosti v kategórii robotník-žid. Pracoval ako traťový robotník v Prešove. "Na príhovor ministra obrany generála Čatloša u okresného náčelníka dr. Aladára Ondrejkoviča a jeho švagra hlavného radcu MV Dr. Karola Reindla bol rodák z obce Sandorf, bývalý pplk. gšt. František Borský (Zigmund Berger) od apríla 1943 zamestnaný ako účtovník na Štátnom pozemkovom úrade v Piešťanoch, kde bol Hlavným notárskym tajomníkom Vojtech Ondrejkovič".^[3]

Po vyhlásení SNP bol príslušníkom 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Po potlačení povstania prešiel do Považského Inovca, kde v okolí Piešťan zorganizoval odbojovú skupinu Považský prápor slobody.

Po skončení druhej svetovej vojny bol veliteľom Železničného traťového veliteľstva v Bratislave, neskôr pôsobil na MNO v Prahe. V roku 1950, po komunistickom prevrate v roku 1948, keď prevládali u vládnucej KSČ protižidovské nálady, bol preradený do výslužby, a to na základe zdravotného vyšetrenia.

Zomrel 24. novembra 1986 v Nitre.

Vzdelanie

• 1905 až 1910 Ľudová škola, Prievaly
• 1910 až 1914 Meštianska škola
• 1914 až 1917 Vyššie reálne gymnázium v Bratislave
• 1922 až 1924 Vojenská akadémia, Hranice na Moravě
• 1932 až 1935 Vojnová škola, Praha
• 1948 Kurz pre generálov a vyšších veliteľov, Praha

Kariéra^[4]4" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj

• 14. marec 1917 – prezentovaný k výkonu vojenskej služby ako jednoročný dobrovoľník – c. k. peší pluk 72 v Bratislave, absolvoval školu dôstojníkov v zálohe
• jún – júl 1918 – taliansky front
• júl – október 1918 – francúzsky front
• 11. marec 1920 – činná služba v československej armáde 2. náhradná rota pešieho pluku 39 v Bratislave
• december 1920 – dovolenka
• 21. október 1921 – rotmajster v zálohe
• 28. október 1921 – prezentovaný v rámci mobilizácie peší pluk 39
• 26. november 1921 – prepustený v rámci demobilizácie
• 1. október 1922 – znovu povolaný a odoslaný na štúdium na Vojenskej akadémií v Hraniciach na Morave
• 15. august 1924 – po absolvovaní akadémie povýšený na poručíka
• október 1924 – júl 1925 – frekventant Aplikačnej školy pechoty v Miloviciach
• 1. august 1925 – veliteľ čaty v Petržalke
• 1. september 1925 – ako veliteľ čaty premiestnený k pešiemu pluku 4 v Jozefove
• 1. apríl 1929 – povýšený na nadporučíka
• 18. jún 1932 – štúdium na Vysokej škole válečnej v Prahe
• 7. júl 1932 – prevedený do kategórie dôstojníkov absolventov VA
• 1. október 1932 – povýšený na kapitána
• september 1935 – premiestnený na veliteľstvo 2. divízie v Plzni – prednosta 4. oddelenia
• 16. november 1935 – 18. apríl 1936 – mimoriadny profesor v kurze dôstojníkov v zálohe
• 31. júl 1936 – premiestnený k dôstojníkom generálneho štábu
• 1. október 1936 – povýšený na štábneho kapitána
• 1937 – 1938 – kurz pre železničných veliteľov
• júl 1938 – pridelený na Ministerstvo národnej obrany
• 28. december 1938 – povolená zmena mena zo Zigmund Berger na František Milan Borský
• Po vzniku Slovenskej republiky na Ministerstve národnej obrany veliteľ traťového vojska
• 15. máj 1939 – povýšený na stotníka generálneho štábu
• 1. január 1940 – povýšený na majora generálneho štábu
• 1. júl 1940 – povýšený na podplukovníka generálneho štábu
• február 1941 – premiestnený na Správu pracovného táboru v Bratislave
• 10. apríl 1942 – prepustený z činnej služby z rasových dôvodov bez ponechania hodnosti a zaradený do funkcie pracovník-žid
• jún – december 1942 – robotník železničnej stavebnej správy v Prešove
• január – marec 1943 – bez zamestnania
• apríl 1943 – august 1944 – účtovník štátneho pozemkového úradu v Piešťanoch
• 28. august 1944 – 30. september 1944 – 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika
• 1. október 1944 – 4. oddelenie štábu veliteľstva 1. československej armády na Slovensku
• Po ústupe do hôr príslušník vojensko-partizánskej jednotky
• november 1944 – apríl 1945 – riadil odbojovú skupinu Považský prápor slobody v horách Považského Inovca
• 4. apríl 1945 – posádkový veliteľ v Piešťanoch
• 15. apríl 1945 – prednosta 5. oddelenia hlavného štábu Ministerstva národnej obrany
• 25. apríl 1945 – prednosta dopravnej skupiny 5. oddelenia hlavného štábu v Košiciach
• 26. máj 1945 – veliteľ železničného traťového veliteľstva vojenskej oblasti 4 v Bratislave
• 1. jún 1945 – povýšený na plukovníka generálneho štábu
• 28. október 1945 – prednosta 4. oddelenia hlavného štábu Ministerstva národnej obrany v Prahe
• 28. október 1945 – povýšený na brigádneho generála
• 1. december 1947 – 2. podnáčelník hlavného štábu
• marec – jún 1948 – kurz na VVA v Prahe
• 1948 – náčelník štábu veliteľa tyla vojenskej oblasti 4
• júl 1950 – uznaný neschopným služby zo zdravotných dôvodov
• 1. august 1950 – preradený do výslužby

Referencieupraviť | upraviť zdroj