František Škroup
český hudobník, dirigent a hudobný skladateľ
Narodenie	3. jún 1801 Osice Česko
Úmrtie	7. február 1862 (60 rokov) Rotterdam, Holandsko
Rodičia	Dominik Josef Škroup
Súrodenci	Jan Nepomuk Škroup
Odkazy
Commons	František Škroup
Biografický portál

František Jan Škroup (* 3. jún 1801, Osice, Česko – † 7. február 1862, Rotterdam, Holandsko) bol český hudobník, dirigent a hudobný skladateľ.

Život

Narodil sa v rodine osického kantora a skladateľa Dominika Josefa Škroupa ako piate dieťa. Prvé zoznámenie s hudbou dostal u svojho otca a od svojich 8 rokov už verejne vystupoval s hrou na flautu. Už v rokoch 1812 – 1813 bol vokalistom v pražskej Lorete a Týnskom chráme. V rokoch 1814 až 1819 študoval na gymnáziu v Hradci Králové. Následne sa odobral do Prahy, kde absolvoval dva roky štúdia filozofie a v roku 1822 začal študovať na pražskej univerzite právo^[1]. Aby si na svoje štúdium zarobil, vyučoval hudbu a spev a vypomáhal v zbore Stavovského divadla. Štúdia však nedokončil. V Prahe sa stýkal s už dnes zabudnutým skladateľom Janom Aloisom Jelenom.

Čoskoro sa do popredia jeho záujmu dostalo ochotnícke divadlo a spolu s inými vlastencami založil v roku 1823 prvú českú opernú družinu, ktorá si vzala za úlohu prevádzkovať v Prahe predstavenia českých opier.

23. decembra 1823 bola v Stavovskom divadle hraná po čsky vtedy obľúbená opera rakúskeho skladateľa Josefa Weigla Rodina švejcarská, ktorú do češtiny preložil básnik a poslucháč filozofie Simeon Karel Macháček. Opera bola vykonaná ochotníkmi, ale jej úspech (aj finančný) prispel k tomu, že od tej doby bolo Stavovské divadlo otvorené aj pre ďalšie české predstavenia. Úspech tejto a ďalších opier spievaných v češtine bol pre neho podnetom na skomponovanie prvej českej opery Dráteník na libreto J. K. Chmelenského. Opera bola prvýkrát vykonaná s veľkým úspechom v Stavovskom divadle 2. februára 1826. Povzbudený jej úspechom začal komponovať ďalšie opery na Chmelenského české texty – Oldřich a Božena, Libušin sňatek. Tieto opery však už nedosiahli takého úspechu.

V roku 1827 bol menovaný druhým kapelníkom Stavovského divadla, v roku 1837 sa potom stal jeho prvým kapelníkom. Tým bol potom po dobu 20 rokov. Nesmrteľnosť mu zaistila hudba na fraške Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka aneb Žádný hněv a žádná rvačka, v ktorej pri premiére konanej 21. decembra 1834 prvýkrát zaznela pieseň slepého žobráka Mareša Kde domov můj?, ktorá sa neskôr stala českou národnou hymnou.

Bol výborným dirigentom a za svojho pôsobenia v Stavovskom divadle nacvičili mnoho klasických opier, skladal rad predohier a scénických hudieb k niektorým hrám a fraškám. Získal si tiež zásluhy ako skladateľ českých piesní a zborov. V rokoch 1836 – 1845 pôsobil ako organista synagógy v Dušní ulici (Praha).

V roku 1857 bol po 30 rokoch pôsobenia v Stavovskom divadle prepustený a daný do penzie pre neúspech svojich opier a pre nezhody s vtedajším riaditeľom divadla Stõgrom. Otvoril si spevácku školu, kde v rokoch 1857 – 1859 vyučoval. Jeden rok bol aj riaditeľom Žofínskej akadémie^[1]. V roku 1860 prijal miesto kapelníka u nemeckej opery v meste Rotterdam. Po necelých dvoch rokoch tu 7. februára 1862 zomrel a je pochovaný na rotterdamskom protestantskom cintoríne.

Jeho prvou manželkou bola speváčka Vilemína Škroupová, rodená Koudelková, s ktorou mal dve dcéry. Jeho druhá žena, Karolina Kleinwächterová, bola dcérou bankára a riaditeľa Pražskej paroplavebnej a plachtovejé spoločnosti Karla Kleinwächtera a vnučkou podnikateľov Karla Antona Ballabena, oi. Majiteľa usadlosti Balabenka. Zo siedmich detí vynikol syn Alfréd, neskoršieho skladateľa a dirigenta.^[2]

Často sa zdržiaval v Trnovej nad Vltavou, najprv u miestneho farára, neskôr na veľkostatku patriacemu k najstaršej českej roľníckej škole, ktorý tu v roku 1838 kúpil jeho brat Václav Škroup. Podľa Františka Škroupa je pomenovaná neďaleká Škroupova vyhliadka na vltavské údolie (podľa Trnovskej tradície práve v Trnové vznikol nápev piesne Kde domov můj?) a Trnová nechala na počesť jeho tunajších pobytov vydať turistickú známku.^[3][4]

Dielo

Ako spevák pôsobil ako tenor a barytón. Ako vedúci muž opery Stavovského divadla má veľkú zásluhu na tom, že práve v túto dobu sa v Prahe hrali (prvýkrát) významní hudobní skladatelia, napr. Richard Wagner (Škroup sa zaslúžil o uvedenie Wagnerovej opery Tannhäuser 25. novembra 1854 v Stavovskom divadle, ktorá je zaujímavá aj tým, že išlo o prvé vyhotovenie Wagnerovej opery na území Rakúskeho cisárstva).^[5] Podľa mienky odborníkov boli hrané v slušnej kvalite.

Väčšina jeho diel sú opery, ktoré na české pomery mali veľmi slušnú úroveň, na svetové pomery však rozhodne nestačili a nie je možné tvrdiť, že by zasiahol do svetovej hudby. Skladal ako na české, tak na nemecké texty.

• Dráteník, 1825, premiéra bola 2. februára 1826, táto spevohra býva tradične považovaná za začiatok českej opery. Libreto k nej napísal J. K. Chmelenský. F. Škroup tu spieval hlavnú rolu.
• Oldřich a Božena, česká premiéra roku 1828, potom hraná ešte roku 1847. Nemecky bola táto opera hraná pod názvom Uldarich a Božena a premiéru mala v roku 1833.
• Der Prinz und die Schlange, premiéra 1829, česky pod názvom Princ a had neb Amor mezi Amazonkami roku 1835
• Die Drachenhöhle, premiéra 1832
• Fidlovačka aneb žádný hněv a žádná rvačka, hudba
• Libušin sňatek, premiéra 1835, s veľkými zmenami uvedená znovu 1850 (prakticky ide o nové dielo)
• Pouť k chrámu umění, 1846
• Columbus, napísané 1855, premiéra v českom preklade F. Pujmana 1942, nemecky nebolo hrané

Zložil hudbu k piesni Kde domov můj?.

Ďalej bol redaktorom zbierky Věnec ze zpěvů vlasteneckých, 1839.

Referencie

1. ↑ ^{a b} Kolektív autorov: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str.491
2. ↑ http://www.prostor-ad.cz/pruvodce/okolobrd/trnova/rodokmen.htm
3. ↑ História obce Trnová, Trnovská krčma
4. ↑ Průvodce Okolo Brd: Trnová: Osobnosti – František Škroup (1801-1862), Prostor o. p. s. – architektura, interiér, design, text nedatován
5. ↑ KUČERA, Jan Pavel. Drama zrozené hudbou : Richard Wagner. Praha : Paseka, 1995. 266 s. ISBN 80-7185-002-0. S. 124.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Škroup na českej Wikipédii.

Literatúra

• František Černý: Kapitoly z dějin českého divadla, Academia, Praha, 2000, str. 82, ISBN 80-200-0782-2
• František Černý: Měnivá tvář divadla aneb Dvě století s pražskými herci, Mladá fronta, Praha, 1978, str. 24, 26
• Josef Hutter, Zdeněk Chalabala: České umění dramatické, Část II. – zpěvohra, Šolc a Šimáček, Praha, 1941, str. 43–8
• Kolektiv autorů: Dějiny českého divadla/IV., Academia, Praha, 1983, str. 196
• Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 490–2
• Jaroslav Kvapil: O čem vím, Orbis, Praha, 1932, str. 361

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Škroup

Externé odkazy

• František Škroup v databáze Národní knihovny ČR