A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
François Mansart | |
francúzsky architekt | |
Narodenie | 13. január 1598 Paríž, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 23. september 1666 (68 rokov) Paríž, Francúzsko |
Rodičia | Absalon Mansart, Michelle Le Roy |
Odkazy | |
Commons | François Mansart |
François Mansart (* 13. január 1598, Paríž, Francúzsko – † 23. september 1666, tamže) bol francúzsky architekt.
Životopis
Narodil sa v rodine tesára a miesto za architekta mu jeho príbuzní pomohli vyučiť sa za kamenára a sochára. Uvažoval nad tým, že by sa vyučil u architekta Salomona de Brosse, najobľúbenejšieho architekta za vlády francúzskeho kráľa Henricha IV.
V 20. rokoch 17. storočia už bol uznávaný ako architekt pre svoj štýl a zručnosť, ale bol vnímaný tiež ako tvrdohlavý a ťažký perfekcionista, búrajúci svoje konštrukcie, aby začal znovu stavať na ich mieste nové budovy. Len najbohatší si mohli dovoliť pracovať s ním, pretože Mansartove diela boli vďaka jeho spôsobu stavby veľmi drahé. Jediný zachovaný príklad jeho ranej tvorby je zámok v Balleroy, postavený na objednávku princa Gastona Orleánskeho, ktorý sa začal stavať v roku 1626. Vojvoda bol veľmi potešený výsledkom, takže pozval Mansarta, aby zrenovoval jeho krídlo na zámku Blois (1635). Architekt zamýšľal prebudovať bývalú kráľovskú rezidenciu kompletne, ale jeho plány boli zmarené a nakoniec bolo zrekonštruované len severné krídlo podľa Mansartových plánov. Väčšina Mansartových stavieb bola postupne zrekonštruovaná, alebo zbúraná. Najlepšie zachovaný príklad jeho zrelej tvorby je zámok v Maisons-Laffitte, ktorý jedinečne zachováva originálnu interiérovú výzdobu, a to vrátane veľkolepého schodiska.
V 40. rokoch 17. storočia pracoval na kláštore a kostole Val-de-Grâce v Paríži, veľmi žiadanej objednávke od Anny Rakúskej. Jeho údajná márnotratnosť viedla k tomu, že bol nahradený poddajnejším architektom, ktorý v podstate pokračoval v Mansartovom pláne. V 50. rokoch 17. storočia sa zameral na politických odporcov kardinála Mazarina, pre ktorého Mansart často pracoval. V roku 1651 vyšiel pamflet "La Mansarade", ktorý obviňoval architekta z divokej márnotratnosti a intríg. Po nástupe Ľudovíta XIV. na trón prišiel Mansart o mnoho zo svojich objednávok, ktoré boli zadané iným architektom. Jeho návrhy na prerobenie Louvra a na kráľovské mauzóleum v Saint-Denis sa nikdy neuskutočnili. Niektoré z jeho plánov boli postupne znovu použité jeho prasynovcom, Julianom Hardouinom Mansartom, ktorý nebol tak geniálny a individualistický.
Mansart je známy ako autor prvých manzardových striech, ktoré vytvoril a použil na svojich budovách. Nevynašiel nový druh strechy, no manzardová strecha sa stala veľmi rozšírená vo všetkých jeho konštrukciách.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému François Mansart
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk