Filozofický romantizmus je filozofické učenie, ktoré sa šíri v Európe od poslednej tretiny 18. storočia do polovice 19. storočia a ktoré v reakcii proti osvietenskej filozofii znevažuje racionálne hodnoty (podobne ako neskôr Nietzsche) a obhajuje obrazotvornosť, intuíciu, spontánnosť a vášeň.

Romantizmus nachádza potešenie v analógiách spájajúcich človeka s vesmírom zvlaštnymi zhodami, ktorým je cudzí princíp sporu: ľudská bytosť sa tu chápe ako odlesk Boha alebo vesmirnej duše (C. Pichois), a ak existuje romantické vedenie (ktoré treba odlišovať od vedy), je pramálo zlučiteľné s hľadaním prisnej účelovosti a zákonitosti.

Filozofický romantizmus, ktorý udeľuje významné miesto citu pre prírodu (Rousseau) a určitej forme zbožnosti, sa vyvíja predovšetkým v Nemecku, najmä pôsobením Schlegelovým, Fichteho a Schellingovým.

Pozri aj

• romantická filozofia
• romantizmus

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.