A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Filetairos (starogr. Φιλέταιρος) (* cca koniec 3. stor. pred Kr. – † cca 168 pred Kr.) bol syn pergamského kráľa Attala I. a jeho manželky Apollónidy.[1][2]
Filetairos bol tretí zo štyroch synov pergamského kráľovského páru Attala a Apollónidy.[3] Podľa Plutarcha a ďalších starogréckych autorov sa Filetairos a jeho bratia Eumenes, Attalos a Athénaios správali k sebe a k matke s najhlbšou úctou a láskou, čo bolo v tých časoch málo vídané.[1] Historik Plutarchos o tom uvádza: „Hovorí sa, že Apollónis z Kyziku, matka kráľa Eumena a ďalších troch synov, Attala, Filetaira a Athénaia, sa nestačila dosť chváliť a bohom ďakovať nie za bohatstvo, ani za moc, ale za to, že sa dožila toho, ako sa tí traja synovia stali telesnými strážcami najstaršieho brata a on sa medzi nimi pohyboval bez bázne, hoci boli vyzbrojení kopijami a mečmi. Oproti tomu zase Artaxerxes sa v zármutku utrápil, keď sa dozvedel, že sa syn Óchos snažil pripraviť o život svojich bratov.“[4][5]
V roku 178 pred Kr. spolu so svojimi bratmi zvíťazil na panathenajských hrách v Aténach. Bratia si odtiaľ odniesli ceny z pretekov na hippodrome (víťazi dostávali tzv. panathenajské amfory, keramické vázy naplnené jemným olejom z olív pestovaných v posvätných hájoch).[6] Uvádza to časť fragmentárneho nápisu na úlomku z podstavca (pod evidenčným číslom 8093 [7]) v epigrafickom múzeu v Aténach:
Ἄτταλος βασιλέ |
- - text v starogréčtine[10] - Hranaté zátvorky znamenajú doplnenie medzier (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.[11]
Nápis je datovaný do druhej polovice 2. stor. pred Kr.[10] Panathénaie sa oslavovali v Aténach každoročne v mesiaci Hekatombaión (24. až 28., t. j. v polovici augusta). Každé štyri roky sa konala väčšia slávnosť, nazývaná Veľké Panathenaie (panathenaiské hry), počas ktorých sa okrem iných športových disciplín konali aj preteky koní, vozov a veslárske preteky.[12]
Posledná zmienka o Filetairovi je z roku 171 pred Kr., keď sa začala tretia macedónska vojna (171 - 168 pred Kr.) medzi Rimanmi a macedónskym kráľom Perseom. Ako uvádza rímsky historik Livius, v tejto vojne sa pergamský vládca Eumenes II. so svojimi bratmi Attalom a Athenaiom v bojoch pridali na stranu Rimanov, zatiaľ čo Filetairos zostal doma aby chránil kráľovstvo.[13] Na konci vojny bratia Eumenes, Attalos a Athenaios išli zablahoželať Rimanom k víťazstvu.[14] Neprítomnosť Filetaira zrejme naznačuje, že už v tom čase nebol nažive.[1]
Vyhláška z roku 175 pred Kr., na počesť Eumena II. a jeho bratov za služby pre Antiocha IV., vládcu Seleukovskej ríše, chváli nielen bratov, ale aj ich rodičov, kráľa Attala a kráľovnú Apollónis.[15][2]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b c Joachim Hopp. Untersuchungen zur Geschichte der letzten Attaliden. München : C.H.Beck, 1977. ISBN 978-34-0604-795-4. S. 31-32.
- ↑ a b Esther Violet Hansen. The Attalids of Pergamon. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 978-08-0140-615-7. S. 45.
- ↑ Robert K. Sherk. Rome and the Greek East to the Death of Augustus. Cambridge : Cambridge University Press, 1984. ISBN 978-05-2127-123-3. S. 166.
- ↑ Plutarchos, Moralia, De fratermo amore, 5
- ↑ Václav Bahník a Zdeněk Vysoký. Plútarchos, O lásce a přátelství. Praha : Svoboda, 1987. 25-057-87. S. 113.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 185.
- ↑ Seán Hemingway. The Horse and Jockey from Artemision. Berkeley : University of California Press, 2004. ISBN 978-05-2023-308-9. S. 134.
- ↑ Olga Palagia, Alkestis Spetsieri-Choremi. The Panathenaic Games. Havertown : Oxbow Books, 2015. ISBN 978-17-8297-985-2. S. 135-136.
- ↑ Joan Breton Connelly. The Parthenon Enigma. New York : Knopf Doubleday Publishing Group, 2014. ISBN 978-03-8535-050-1. S. 341.
- ↑ a b Inscriptiones Graecae, IG II² 2314
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 365-366.
- ↑ Titus Livius, Ab Urbe Condita XLII, 55, 7
- ↑ Titus Livius, Ab Urbe Condita XLV, 13, 12
- ↑ Inschr. von Pergamon I, IvP I 160
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk