A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Fakarava (Havaiki-te-araro) | |
Havai'i, Farea | |
atol | |
Snímka atolu od NASA
| |
Štát | Francúzsko |
---|---|
Zámorská korporácia | Francúzska Polynézia |
Región | Tuamotu |
Súradnice | 16°18′J 145°36′Z / 16,3°J 145,6°Z |
Komunitné centrum | Rotoava |
Najvyšší bod | |
- výška | 3 m n. m. |
Dĺžka | 60 km |
Šírka | 26 km |
Hĺbka | 60 m |
Rozloha | 1 121 km² (112 100 ha) |
- súše | 16 km² (1 600 ha) |
Obyvateľstvo | 824 (2012) |
Hustota | 51,5 obyv./km² |
Pre verejnosť | Voľný |
Prístup | loďou alebo lietadlom |
Objaviteľ | Faddej F. Bellinsgauzen |
- dátum | 17. júl 1820 |
Lagúna | otvorená |
Vstupy do lagúny | 2 splavné, s navigáciou podľa IALA |
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
Wikimedia Commons: Fakarava | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Fakarava (iné názvy: Farea, Havai'i alebo Havaiki-te-araro)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Toau (15 km smerom na severozápad) a centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 400 km na juhozápad.
Geografia atolu
Atol má hranatý tvar, 60 km na dĺžku a v najširšom mieste je približne 26 km široký. Jeho lagúna je z južnej a juhozápadnej strany uzatvorená koralovým útesom, umiestneným tesne na úrovni hladiny oceánu. Zo severnej a severovýchodnej strany tvorí prstenec atolu takmer súvislý pás súše s vegetáciou, dlhý 51 km. Tú tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry.
Do lagúny vedú dva prieplavy. Severný „Passe Garuae“ je široký až 1,6 km a je najširším spomedzi prieplavov do atolu v rámci Francúzskej Polynézie. Južný, nazývaný „Tumakohua“ alebo „Tetamanu“ meria na šírku necelých 150 m. Oba majú navigačné značenia pre lode. Lagúna je v centrálnej juhozápadnej časti pomerne plytká, so stovkami koralových hláv siahajúcich až tesne k hladine a nezriedka aj roztrúsenými malými ostrovčekmi s vegetáciou.
Atol má aj letisko, ale pre možnosť vstupu do lagúny aj veľkými nákladnými a dopravnými loďami a pomerne blízkej polohe k Tahiti je väčšina dopravy ľudí a nákladu riešená lacnejšou lodnou dopravou.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej približne 150 m pod hladinou. Sopka z oceánskeho dna na výšku 1,17 km a jej vek sa odhaduje na 53,7 až 59,6 mil. rokov.[2]
História
Prvým z Európanov, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen z roku 1820.[3][4] Atol pomenoval „Wittgenstein“.[1] Britský námorník Ireland navštívil atol 2. októbra 1831 a vo svojich zápisoch uvádza rovnaké meno atolu ako Bellinsgauzen. 14. novembra 1835 tu pristál jeho krajan Robert Fitzroy, a neskôr aj francúzsky bádateľ a dôstojník, objaviteľ slávnej Miloskej Venuše v Egejskom mori Jules Dumont d’Urville v septembri 1838.[3]
V 19. storočí, keď sa Fakarava stala francúzskym územím, mala asi 375 obyvateľov. Región prosperoval nielen vďaka produkcii kokosového oleja a kopry (asi 7 až 8 ton v roku 1860), ale aj vďaka svojej geografickej polohe s námorným prístavom v chránenej lagúne sa stal jedným z hlavných centier obchodu a zdroja perlete. Atol bol evanjelizovaný Honoré Lavalom v roku 1849 a už o rok neskôr bol v osade Rotoava vysvätený kostol. Druhý v Tetamanu je z roku 1874 a je postavený z koralov.
Atol bol na začiatku 20. storočia rozdelený do dvoch častí: Tehatea a Tetamanu.
V súčasnosti je hlavným komunitným centrom severná osada Rotoava, kde žije väčšina obyvateľov atolu.
Ekonomika
Na atole žije okolo 800 obyvateľov a radí sa k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika a príjmy z produkcie kopry či rybolovu.
Demografický vývoj:
Rok | 1977 | 1983 | 1988 | 1996 | 2002 | 2007 | 2012 | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Počet obyvateľov | 204 | 224 | 248 | 467 | 712 | 852 | 824 | |
Zdroj ISPF,[5] Sčítanie obyvateľstva |
Letisko je na atole od roku 1995. Jeho asfaltová dráha je pomerne dlhá, má 1 400 m a disponuje technológiou Pilot Controlled Lighting (PCL).[6]
Fauna a flóra
Atol je domovom širokého spektra vodnej aj suchozemskej fauny. Ryba Epinephelus polyphekadion a iné z čeľade Garupovité (Serranidae), dravé barakudy (Sphyraena barracuda) z radu ostriežotvarých, raje (raja Manta, eagle ray a iné), rôzne druhy žralokov, vrátane kladivohlavých, tigrovaných, korytnačky aj delfíny. V lagúne nezriedka vidieť aj veľryby.
Ostrov je domovom aj vzácneho endemického vtáka Chevalier des Tuamotu (Prosobonia parvirostris).[7]. Vďaka tomu, že atoly patriace pod komunitu Fakarava majú veľmi rozdielny biotop, v ktorom sa vyskytuje pomerne veľké množstvo vzácnych alebo ohrozených druhov zvierat, je komunita klasifikovaná UNESCOm ako Rezervácia biosféry.[8]
Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány.
Administratívne a geografické členenie
Geograficky patrí atol Fakarava k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Niau, Toau, Arutua, Apataki, Kaukura, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.
Administratívne je atol Fakarava centrom rovnomennej komunity, kde patria ešte atoly Aratika, Kauehi, Niau, Raraka, Taiaro a Toau.
Referencie
- ↑ a b Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu . . Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Fakarava Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ a b Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine
- ↑ Podrobné info o letisku na atole . . Dostupné online. Archivované 2014-04-17 z originálu.
- ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.205.
- ↑ Registrácia rezevácie v UNESCO
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fakarava
Externé odkazy
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fakarava na francúzskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk