Explorer 3 - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Explorer 3
Explorer 3
vedecká družica
PrevádzkovateľArmáda Spojených štátov
Hlavní dodávateliaArmy Ballistic Missile Agency
JPL
DružicaZeme
Dátum štartu26. marec 1958, 17:31 UTC
Nosná raketaJuno I
KozmodrómCape Canaveral
Zánik27. jún 1958
COSPAR ID1958-003A (6)
Hmotnosť14,1 kg
Elementy dráhy
Epocha58-03-26.8
Inklinácia33,38°
Apoapsida2 799 km
Periapsida186 km
Doba obehu115,7 min

Explorer 3 (medzinárodné označenie 1958 Gamma) bol umelý satelit Zeme a bol takmer totožný s Explorerom 1 v konštrukcii aj v cieli. V programe Explorer bol druhý úspešný (ten neúspešný bol Explorer 2).

Priebeh letu

Raketa Juno I so satelitom Explorer 3 pred štartom

Satelit vyštartoval z Cape Canaveral Air Force Station (teraz Kennedyho vesmírne stredisko) na Floride o 17:31:00 UTC 26. marca 1958. Nosnou raketou mu bola Juno I, ktorá vychádzala zo sondážnej rakety Jupiter-C. Jupiter-C vznikol v roku 1954 a bol aktívne využívaný do roku 1955. Po vypustení sovietskeho Sputnika 1 v roku 1957 začala Army Ballistic Missile Agency (ABMA) v spolupráci s JPL (Laboratórium prúdového pohonu) renovovať raketu Jupiter-C, aby bola schopná vyniesť do kozmu funkčnú družicu. Zvládli to za 84 dní.

Družica bola považovaná za veľmi úspešnú, pretože potvrdila objav radiačných Van Allenových pásov. Explorer 3 bol umiestnený vo výške 186 km a za 115,7 minút precestoval 2799 km.

Technické údaje

Celková hmotnosť bola 14,1 kilogramov, z toho 8,4 kg tvorili prístroje. Satelit bol vybavený meračom kozmického žiarenia a meradlom erózie mikrometeoritov. Oproti Expoloreru 1 mal malý palubný magnetofón kvôli záznamom merania počas preletu na odvrátenej strane Zeme[1]. Sondu poháňali NiCd akumulátory. Ak išla na plný výkon mohla vydržať až 31 dní, ak na nízky, tak až 105 dní.

Koniec letu

Explorer 3 zhorel v atmosfére Zeme 27. júna 1958 93 dní po štarte. Dnes je replika sondy umiestnená v National Air and Space Museum.

Referencie

  1. PACNER, Karel; VÍTEK, Antonín. Půlstoletí kosmonautiky. Praha : Paráda, 2008. ISBN 978-80-87027-71-4. Kapitola Nečakané objavy, s. 38.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Explorer 3





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk