Explorer 23 - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Explorer 23
Explorer 23
vedecká družica
Explorer 23
PrevádzkovateľNASA
Iné názvyS-55C
DružicaZeme
Dátum štartu6. november 1964
Nosná raketaScout X-1
KozmodrómWallops Island LA-3
Trvanie misie366 dní
Zánik29. jún 1983
COSPAR ID1964-074A (924)
Hmotnosť134 kg
Elementy dráhy
Epocha73-02-01.0
Inklinácia51,95°
Apoapsida865 km
Periapsida451 km
Doba obehu97,86 min

Explorer 23 bola vedecká družica NASA, zamerané na štúdium mikrometeoritov a ich účinkov na systémy umelých kozmických telies. Patrila do série S-55, kam patrili Explorer 13 a Explorer 16. Z tejto série išlo o posledné družicu.

Misia

Štart sa konal 6. novembra 1964 na Wallops Island. Pomocou nosnej rakety Scout X-1 bol Explorer 23 umiestnený na obežnú dráhu s perigeom 451 km a apogeom 865 km. Družica pracovala po celú dobu svojej životnosti. Spojenie bolo oficiálne ukončené v novembri 1965. Dráha družice postupne klesala až 29. júna 1983 vstúpila do atmosféry a zanikla.

Opis

Konštrukcia bola takmer zhodná s ostatnými Explorermi série S-55. Telo družice bolo tvorené posledným stupňom rakety Scout okolo ktorého boli umiestnené detektory a prístrojové vybavenie. Celková dĺžka bola 2,34 metra, bola teda dlhšia ako predchádzajúce Explorery S-55. Priemer však mala rovnaký, 0,61 metra. Elektrická energia bola dodávaná fotovoltaickými článkami. Po obvode bolo umiestnených niekoľko sád detektorov mikrometeoritov. Družica bola osadená takmer rovnakými detektormi ako predchádzajúce družice S-55 (pozri Explorer 13#Popis). Navyše tu boli umiestnené dva kondenzátorové detektory. Účelom týchto detektorov bolo stanoviť, či má kozmické žiarenie nejaký vplyv na kondenzátory v elektrických obvodoch ostatných detektorov. V laboratórnych podmienkach sa zistilo, že sa elektróny z kozmického žiarenia môžu zhromažďovať v kondenzátoroch a vytvárať tak falošné impulzy. Počas činnosti družice boli zaznamenané dve vybitia jedného z kondenzátorov, druhý sa nevybil ani raz. Z týchto výsledkov bolo usúdené, že kozmické žiarenie má zanedbateľný vplyv na činnosť ostatných detektorov.

Zdroje


Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Explorer 23





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk