A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 48°12′37″S 17°08′44″V / 48,2103°S 17,145523°V
Evanjelický kostol v Rači je pôvodne klasicistický kostol, ktorý bol postavený v roku 1835, po tom, čo sa v roku 1834 osamostatnila račianska evanjelická obec od bratislavskej evanjelickej obce, hoci dejiny evanjelickej cirkvi v Rači siahajú omnoho hlbšie – do 2. polovice 16. storočia. Povolenie na stavbu kostola a pozemok získali račianski evanjelici od grófa Antona Pálffyho. Pozemok, ktorý sa nachádzal na mieste dvoch pustých urbariálnych domov, bol však veľmi vlhký a staviteľ vypočítal, že upravenie pozemku na stavbu prekročí rozpočet samotnej stavby. Na zásah seniorálneho inšpektora Pavla Škultétyho dostali račianski evanjelici možnosť vybrať si nový pozemok na stavbu kostola a 4. augusta 1834 sa rozhodli pre terajšie miesto.
Základný kameň položili už 6. augusta a 7. augusta sa začalo so stavbou. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. 27. septembra už stáli hotové múry a pred príchodom zimy bola strecha pokrytá bielymi bridlicami. Vo februári 1835 práce pokračovali tak úspešne, že 17. mája 1835 kostol vysvätil Kristián Treml, senior z Bratislavy. Náklady na stavbu kostola činili 14 447 florenov. Kostol bol postavený za 9 mesiacov.
Na posviacke kostola sa zúčastnil i vtedajší katolícky farár, kanonik Adam Hájek, ktorý do farskej kroniky urobil o tom zápis; priložil k nemu pieseň, ktorá sa spievala pri posviacke chrámu. Pieseň je písaná po nemecky, švabachom.
Opis kostola
Kostol bol postavený bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m a výšku po strechu 10 m. Prvým kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich, ktorý v Rači žil až do svojej smrti v roku 1846.
V roku 1851 bol do kostola dodaný organ, ktorý postavil Martin Čaško z Brezovej.
Pre účely fary bola v roku 1858 za pôsobenia farára Gustava Mockovčáka zakúpená bývala kúria mariatálskych paulínov. V roku 1877 bola fara obnovená a 24. júna v tom roku bola vykonaná kanonická vizitácia.
Veža
V roku 1905 – za pôsobenia Otta Schulzeho bola ku kostolu pristavaná veža, ktorú projektoval architekt I. B. Kauser a postavil J. Terebes. Na vežu boli 22. augusta 1905 umiestnené, ako dar obetavých veriacich, tri zvony. Zhotovila ich šopronská firma Synovia Fridricha Seltenhofera. Veľký zvon s váhou 710 kg má maďarský nápis: „Zo zbierky veriacich dala odliať račišdorfská evanjelická obec a. v. 1905.“ Stredný zvon vážil 334 kg a mal maďarský nápis: „Pre račišdorfskú evanjelickú obec a. v. dali uliať Michal Wenzl starší a manželka Juliana rodená Folrichová 1905.“ Malý zvon vážil 199 kg a mal maďarský nápis: „Pre račišdorfskú evanjelickú obec a. v. dali uliať Pavel Gschweng starší a manželka Katarína, rodená Wenzlová, Pavel Gschweng mladší a manželka Róza, rodená Pražáková, Juliana Petschuchová, Bedrich Kompauer a manželka Juliana Gschwengová 1905.“ Vežové hodiny dodal Ferdinand Winkler z Bratislavy.
Súčasne so stavbou veže, sa uskutočnila aj prestavba kostola do súčasného stavu.
Na posviacke veže evanjelického kostola sa zúčastnil aj vtedajší račišdorfský katolícky farár Štefan Bezák. V tomto období žilo v Račišdorfe 754 evanjelikov.
Otto Schulze vydal na pamiatku stavby a posvätenia veže i zvonov brožúrku pod názvom Erinerungs buchlein an die Turm und Glocken Weihe der Ewangelichen Kirchengemeide A. C. zu Récze.
16. septembra 1918 boli na vojenské účely zabavené dva zvony a tiež veľké píšťaly z organa. Ostal len veľký zvon s váhou 710 kg.
Pri 100. výročí postavenia kostola v roku 1935 zadovážili obetaví veriaci nové zvony namiesto tých, ktoré padli za obeť prvej svetovej vojne.
Generálnu opravu kostola uskutočnil za svojho pôsobenia Dr. Ján Michalko, ktorý bol zborovým kazateľom v rokoch 1955 až 1959. Kostol opravili zvonka i zvnútra.
K 150. výročiu postavenia kostola (1985) opravili vonkajšiu fasádu a chrám zvnútra vymaľovali.
Architektúra
Kostol je jednopriestorový sieňového typu na oválnom pôdoryse s predstavanou vežou na osi kostola. Interiér je po stranách členený pilastrami.
V nástupnej časti sa nachádza murovaná drevená empora.
Stĺpový dvojetážový rokokový oltár s kazateľnicou je z 2. polovice 18. storočia. V spodnej časti pod kazateľnicou je obraz Krista na Olivovej hore. Po stranách kazateľnice guľaté stĺpiky so štylizovanými hlavicami nesú volútový nadstavec s obrazom sv. Trojice.
Pred oltárom sa nachádza rokoková kamenná krstiteľnica z 2. polovice 18. storočia kalichového tvaru s vrchnákom so sochou Krista a Jána Krstiteľa. V pravej časti kostola pred lavicami je soška Dr. Martina Luthera.
Na čelnej stene kostola vpravo sa nachádzajú dve pamätné tabule s menami padlých veriacich v I. a II. svetovej vojne.
Zdroje
Prevzaté z http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-03.html[1][2]
Referencie
- ↑ RAČAN.SK. RAČA: 3. KOSTOLY . . Dostupné online.
- ↑ História kostola v Rači – ECAV Rača . . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk