Erik Baláž
slovenský ekológ, aktivista, režisér a politik
Narodenie	27.10.197827. október 1978 (45 rokov) Stropkov, ČSSR
Známy vďaka	dlhoročnému pôsobeniu v oblasti ochrany prírody
Alma mater	Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene
Filmový portál  Politický portál  Biografický portál

Ing. Erik Baláž (* 27. október 1978, Stropkov)^[1][2] je slovenský ekológ, aktivista, režisér, autor kníh o ochrane prírody a bývalý politik.

Životopis

Narodil v Stropkove, vyštudoval odbor Ekológia lesa na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Štúdium ukončil v roku 2002 prácou o ekológii medveďov.^[3]

Podieľal sa na tvorbe viacerých významných filmov, ktoré sa týkajú ochrany prírody. Medzi najzámejšie patria Vlčie hory, trojdielna séria Tajomné Karpaty a Strážca divočiny.^[4] V minulosti spolupracoval na viacerých projektoch s Lesoochranárskym zoskupením VLK, ktorých cieľom bola ochrana prirodzených lesov a veľkých šeliem. Viedol najmä projekty ochrany Tichej a Kôprovej doliny.^[5][6][7] Je tiež jedným z hlavných organizátorov občianskej iniciatívy My sme les, ktorá vznikla v roku 2017 za účelom ochrany národných parkov a vzácnych lesov proti masívnej ťažbe^[8] a členom Slovenského ochranárskeho snemu, neformálneho spoločenstva ochranárov a ochranárok.^[3]

V roku 2017 získal ocenenie Biela vrana „za výnimočnú vytrvalosť a oddanosť svojmu poslaniu získať ľudí pre ochranu prírody, schopnosť vytvárať v nich vzťah k prírode a spájať rôznych aktérov“.^[9]

V apríli roku 2018 oznámil vstup na politickú scénu za novovzniknutú stranu SPOLU – občianska demokracia a stal sa jedným z jej podpredsedov.^[10]

Dlhoročným ochranárom je aj jeho mladší brat Braňo Baláž, ktorému v apríli 2010 vyhorela drevenica v Beňušovciach, miestnej časti Liptovského Trnovca, pravdepodobne v dôsledku ochranárskych aktivít vo Vysokých Tatrách. V čase vzniku požiaru spal na protest proti návrhu zonácie Tatier v stane na bratislavskom námestí a na festivale Hory a mesto propagoval premiéru filmu Erika Baláža Strážca divočiny.^[11][12]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 3. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.^[13] Vo voľbách získal 57 180 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 2. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal.^[14]

30. septembra 2021 oznámil odchod z politiky. Svoje rozhodnutie opustiť stranu SPOLU vysvetlil takto: „Na poslednom sneme zvolili členovia za predsedu Mira Kollára a do vedenia sa dostali ďalší ľudia, ktorí nemajú moju dôveru. Prestal som veriť v úspech tohto projektu, nebudem v ňom preto ďalej aktívny.“^[15]

Filmografia ^[4]4" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj

• 2009: Strážca divočiny
• 2013: Vlčie hory
• 2016: Tajomné Karpaty – Život v oblakoch
• 2017: Tajomné Karpaty – Živá rieka
• 2017: Tajomné Karpaty – Nesmrteľný les

Knižné publikácieupraviť | upraviť zdroj

• BALÁŽ, Erik; D'AMICIS, Bruno. Posledná pevnosť : pätnásť rokov s medveďmi. 1. vyd. Liptovský Hrádok : Arolla Film, 2010. 237 s. ISBN 978-80-89244-55-3.
• BALÁŽ, Erik. Stratená voda. Krásno nad Kysucou : Kalligram : Absynt, 2018. ISBN 978-80-89916-26-9.

Oceneniaupraviť | upraviť zdroj

• 2017: Biela vrana „za výnimočnú vytrvalosť a oddanosť svojmu poslaniu získať ľudí pre ochranu prírody, schopnosť vytvárať v nich vzťah k prírode a spájať rôznych aktérov“ ^[9]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Erik Baláž v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Erik Baláž: Chceme na Slovensku európsky Yellowstone, rozhovor v denníku Pravda (2014)
• Erik Baláž: Z pankáča je najvplyvnejší slovenský ochranár s filmami aj v National Geographic, článok v Denníku N (2017)