300 metrov vysoký komín elektrárne v Novákoch. 3. najvyššia stavba na Slovensku.

Pohľad zo Zemianskych Kostolian

Elektráreň Nováky (skr. ENO) je tepelná elektráreň na Slovensku. Prevádzkuje ju spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. Závod sa nachádza v katastri obce Zemianske Kostoľany v blízkosti nováckych uhoľných baní v okrese Prievidza. Elektráreň spaľuje hnedé uhlie vyťažené na Slovensku. Okrem výroby elektrickej energie zabezpečujú Elektrárne Nováky aj dodávku horúcej vody na vykurovanie miest Prievidza, Nováky a obce Zemianske Kostoľany. Závod dodáva aj teplo vo forme pary okolitým priemyselným podnikom.

Charakteristika

Elektrárne pracujú v elektrizačnej sústave v základnom a pološpičkovom režime. Svojím inštalovaným výkonom 266 MWe predstavujú približne 6 % inštalovaného výkonu akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne. ENO tvoria dve prevádzky:

• ENO A
• ENO B

Elektráreň ENO A

Na prevádzke ENO A je fluidný kotol s výkonom 125 ton pary za hodinu. Od roku 2011 sa v ňom spoluspaľuje uhlie a drevná štiepka. Dva turbogenerátory TG 11 a TG 12 majú výkon 46 MW (28 a 18 MW). Okrem výroby elektrickej energie ENO A zabezpečuje aj dodávky tepla pre región Hornej Nitry.V roku 2013 bol vyradený TG 3^[1] s výkonom 32 MW.

Elektráreň ENO B

ENO B má 2 bloky s výkonom 2 × 110 MW, tvoria ho samostatné kotly, turbíny, generátory a ich príslušenstvo. Spaľujú najmä lignit a hnedé uhlie. Bloky č. 3 a č. 4 boli k 31. decembru 2015 odstavené. Celkový inštalovaný výkon elektrárne tým klesol zo 486 MW na súčasných 266 MW.

Dejiny^[2]2">upraviť | upraviť zdroj

• Výstavba začala v roku 1949 a prvý turbogenerátor TG 1 uviedli do prevádzky v roku 1953. Pôvodne plánovaný výkon prvej etapy výstavby 44,8 MWe sa postupne zvýšil na 128,8 MWe a výstavbou druhej etapy, ukončenej v roku 1957, sa zvýšil inštalovaný výkon ENO, uvádzanej tiež ako ENO A, na 178,8 MWe. Tento výkon zabezpečilo desať kotlových jednotiek a osem turbogenerátorov. Po viac ako 30 ročnej prevádzke boli niektoré dožité časti hlavného technologického zariadenia najstaršej časti elektrárne ENO A postupne odstavené a zlikvidované. V uvoľnených priestoroch bol vybudovaný a uvedený do prevádzky jeden fluidný kotol a nový protitlakový turbogenerátor s výkonom 28 MW v roku 1996. V roku 2003 bol spustený ďalší turbogenerátor TG 12 o výkone 18 MW. V roku 2013 bol vyradený z prevádzky turbogenerátor TG 3 s výkonom 32 MW. V rokoch 1959 až 1976 sa realizovali ďalšie etapy výstavby časti elektrárne nazývanej ENO B. V rámci týchto etáp pribudli štyri bloky, t. j. štyri kotlové jednotky a štyri turbogenerátory o celkovom výkone 440 MWe, čím stúpol celkový inštalovaný výkon elektrárne na 618,8 MWe. V roku 1994 bola na blokoch č. 1 a 2 ukončená takmer štvorročná modernizácia a v roku 1999 aj odsírenie dymových plynov. V roku 2015 bola ukončená modernizácia blokov č. 1 a 2 ENO B, aby spĺňali emisné limity platné od 1. januára 2016. Bloky č. 3 a 4 ENO B boli na konci roka 2015 odstavené. V roku 1987 bol uvedený do prevádzky tepelný napájač do Prievidze o výkone 137 MWt, celková dĺžka 13,2 km. Tepelný napájač, ako i ďalšie zariadenia na dodávku tepla, zabezpečujú vykurovanie takmer 15 tisíc bytových jednotiek a dodávku tepla v pare pre okolité priemyselné závody.
• Ďalšie významné roky:
• 2007 Uvedenie reverznej osmózy na demineralizačnej stanici do prevádzky
• 2008 Uvedenie čističky odpadových vôd do prevádzky
• 2008 Odvodnenie sadrovcovej suspenzie
• 2010 Rekonštrukcia mazutového hospodárstva ENO A, ENO B bloky č. 3 a 4
• 2010 - 2011 Rekonštrukcia riadiacich systémov blokov č. 1 a 2 ENO B 
• 2011 Automatizácia centrálnych síl a odberov popola z ENO B
• 2011 Spoluspaľovanie uhlia a drevnej štiepky na fluidnom kotle FK 1 na ENO A
• 2012 Rekultivácia Pôvodného odkaliska a sanácia environmentálnych záťaží
• 2013 Realizácia projektu ,,Protipožiarne opatrenia na zauhľovaní“
• 2013 60. výročie od uvedenia do prevádzky^[3]
• 2014 Modernizácia riadiaceho systému fluidného kotla FK 1 a turbogenerátora TG 11^[4]
• 2015 Rekonštrukcia rozmrazovacích tunelov^[5]
• 2015 Ekologizácia a modernizácia blokov č. 1 a 2 ENO B^[6]
• 2016 Rekonštrukcia 110 kV rozvodne ENO A - 2. etapa^[7]

Účinky spaľovania uhliaupraviť | upraviť zdroj

Z monitorovaných priemyselných firiem elektrárne v Novákoch spaľujúce domáce hnedé uhlie produkujú až 72 % oxidu siričitého a 8 % prachových častíc. ^[8]

Diskusie o uzavretí elektrárneupraviť | upraviť zdroj

Prebiehajú diskusie o ďalšej budúcnosti elektrárne Nováky po očakávanom spustení do prevádzky tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce s inštalovaným výkonom 2 x 471 MW. Kritici tvrdia, že v dobe boja proti klimatickým zmenám je neekologické, že zatiaľ čo Paroplynová elektráreň v Malženiciach je nevyužívaná a zakonzervovaná od 1. októbra 2013, neekologická Elektráreň Nováky beží na plné obrátky. Inštalovaný výkon PPC Malženice je 430 MW, ročne by mohla vyrobiť 3 TWh elektrickej energie. Takže nie je pravda, že po uzatvorení Elektrárne Nováky s inštalovaným výkonom 266 MW skolabuje naša elektrizačná prenosová sústava alebo že na Slovensku bude nedostatok elektrickej energie. Transformovňa 400/110 kV v Bystričanoch bude dokončená už v roku 2021.^[9]

Výroba tepla z uhlia Slovenskými elektrárňami by mala skončiť v roku 2022.^[10]

Nový zdroj teplaupraviť | upraviť zdroj

Po uzatvorení tepelnej elektrárne v Novákoch by sa malo teplo pre Prievidzu, Nováky a Zemianske Kostoľany vyrábať v novej teplárni vybudovanej v areáli ENO ako palivo by sa malo používať v prvej etape biomasa spolu so zemným plynom a v druhej etape na energetickom zhodnocovaní triedeného komunálneho odpadu. S výrobou elektrickej energie sa už nepočíta, maximálne na vlastnú spotrebu. Túto tepláreň by mali prevádzkovať Slovenské elektrárne. O návrhu sa musí rozhodnúť do konca roku 2020, keďže padlo rozhodnutie o uzatvorení elektrárne do konca roku 2023 a aby bolo po 1. januári 2024 zabezpečené vykurovanie Prievidze, Novák a Zemianskych Kostolian. Týmto projektom sa počíta so znížením emisií CO2 o 99%. S konkurenčným návrhom nedávno prišli Hornonitrianske bane Prievidza, avšak v ich riešení vykurovania sa nepočíta s vykurovaním Novák a Zemianskych Kostolian. Ich návrh projektu je v súčasnosti (2020) v štádiu posudzovania. Banícky návrh riešenia spočíva v spaľovaní biomasy v existujúcich kotloch spolu s jedným plynovým kotlom.^[11] Slovenské elektrárne dostali koncom novembra 2020 od Ministerstva hospodárstva SR osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Bez spomínaného osvedčenia nemôže investor začať s výstavbou energetického zdroja či infraštruktúry. Nový novácky zdroj by mal mať podľa osvedčenia tepelný výkon 71 megawattov.^[12]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektráreň Nováky

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Elektrárne Nováky – Slovenské elektrárne
• Rozmrazovacie tunely - Slovenské elektrárne

Súradnice: 48°41′55″S 18°32′00″V / 48,6986°S 18,5333°V / 48.6986; 18.5333